kolaborácia

kolaborácia [lat. > fr.] —

1. nečestná (zvyčajne dobrovoľná) spolupráca jednotlivca alebo skupiny, ale aj národných celkov s protivníkom zrádzajúca záujmy vlastného národa (zvyčajne vnímaná aj ako vlastizrada); aj ústretová spolupráca s domácim nedemokratickým vládnym systémom. Pôvodne neutrálne slovo kolaborácia nadobudlo negatívny až pejoratívny význam najmä po obsadení veľkej časti Francúzska nacistickým Nemeckom (1940) a vytvorení bábkového štátu na čele s maršalom H. Ph. Pétainom pod faktickou kontrolou nemeckých nacistov (→ vichyjský režim) a označovalo spoluprácu časti občanov s okupantmi vo Francúzsku, neskôr aj v ďalších krajinách okupovaných nacistickým Nemeckom. Historicky je teda spojené s 2. svetovou vojnou napriek tomu, že kolaborácia časti porobeného obyvateľstva s víťazmi bola a je klasickým javom všetkých vojen v dejinách ľudstva. Po skončení 2. svetovej vojny sa pojem kolaborácia stal (z pohľadu víťaznej strany) synonymom nemorálnej zradcovskej spolupráce s orgánmi nepriateľského štátu, t. j. s nacistickým Nemeckom (symbolom kolaboranta ako národného zradcu spolupracujúceho s nepriateľskou okupačnou mocou sa stal nórsky premiér V. Quisling);

2. zastarano spolupráca.