Kokšov-Bakša
Poloha
Mapa obce
Kokšov-Bakša — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji v južnej časti Košickej kotliny na pravom brehu Hornádu, 190 m n. m.; 1 310 obyvateľov (2024). Územie je budované treťohornými usadeninami, má rovinný reliéf, je odlesnené. V severovýchodnej časti katastra je vodná nádrž.
Kokšov-Bakša je cestou III. triedy začínajúcou sa v obci spojená s Valalikmi.
Obec je písomne doložená v roku 1262 ako Baxa, v rokoch 1302, 1310 Boxa, v roku 1318 Fel Boxa, 1324 Boxa, 1328 Bokcha, 1330 Kaxo, 1340 Baxa, Felsew Baxa, Kaxa, v rokoch 1352, 1375, 1376 Boxa, v roku 1382 Baxa, Felsew Baxa, Kaxa, 1406 Felswkaxo, Felsukaxo, Felswkaxov, 1427 Felsew Baxa, Alsow Baxa, 1488 Baxa, 1630 Három Baxak, 1746 Baxa, 1773 Kölső-Baksa, 1786 Külső-Bakscha, 1808 Koksó-Baksa, Bakssa, v rokoch 1863 – 1913 Koksóbaksa, v roku 1920 Kokšov, v rokoch 1927 – 38 Kokšov-Bakša, 1938 – 45 Koksóbaksa, v roku 1945 Kokšov-Bakša. Súčasný názov vznikol v roku 1919 nesprávnym prekladom maďarského názvu Koksóbaksa (t. j. Bakša pri Kokšove; Kokšov bol historický názov susednej obce ležiacej na území dnešnej obce Valaliky) na odlíšenie od obce Szentistvánbaksa (v dnešnom severnom Maďarsku).
Obec patrila zemanom z Geče a Kokšova. V stredoveku (v 14. – 15. stor.) sa delila na Nižnú Bakšu a Vyšnú Bakšu, v chotári existovala aj Malá Bakša. V 18. stor. tam mali majetky Dežöfiovci a Košická univerzita. Po morovej epidémii 1739 – 42 bola obec takmer celkom vyľudnená a následne zaľudnená novým obyvateľstvom. V rokoch 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku.
Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného srdca Panny Márie (1949 – 52).