koga

Text hesla

koga [fr. > nem.] — plachetnica používaná v 13. – 15. stor. Ťažkopádne jednopalubové plavidlo spočiatku vybavené len jednou priečnou štvoruholníkovou rahnovou plachtou, ktorá mu umožňovala plaviť sa iba po vetre (s vetrom vzadu). Koga bola na korme vybavená štvorhranným a na prove trojuholníkovým kastelom, ktoré boli umiestnené na stĺpikoch a slúžili aj ako bojové obranné plošiny v prípade útoku nepriateľského plavidla, a na vrchole sťažňa pomerne veľkým pozorovacím košom, ktorý mal v boji podobnú funkciu ako kastely. Spočiatku mala kormidlové veslo na pravoboku, ale už v prvej pol. 13. stor. sa na nej objavilo vtedy vyvinuté účinnejšie zadné axiálne plutvové kormidlo zavesené v osi lode na kormovci (zadnom väze), čím sa zlepšila manévrovateľnosť lode a nadväzne i možnosť využitia vetra väčším počtom plachiet.

Koga vznikla začiatkom 13. stor. z nefu; dĺžka 20 – 35 m, pomer dĺžky k šírke 3 : 1. Slúžila na obchodné účely (prepravila až 200 t nákladu), v prípade nutnosti aj ako vojnové plavidlo (využívali ju pobrežné štáty severnej Európy najmä v Baltskom mori a Severnom mori, zriedkavejšie v Stredozemnom mori). Po založení nemeckej Hanzy sa stala na viac ako na dve storočia jej hlavným typom lode. Typovo sa koga niekedy delí na nordickú (hanzovú) a stredomorskú, ktorá mala na rozdiel od hanzovej aj doplnkový veslový pohon (40 vesiel, 2 × 20) a tradičné kormidlové veslo. V 15. stor. sa na koge objavili okrem hlavného sťažňa aj nižší, predný sťažeň so štvoruholníkovou rahnovou plachtou a s vrcholovým košom a na korme najmenší kormový sťažeň s trojuholníkovou latinskou plachtou. Kastely prestali byť na stĺpikoch, ale stali sa integrálnou súčasťou trupu. Takto konštruovaná koga sa označovala ako hulk a predstavovala nový model lode koncepčne ekvivalentný so stredomorskými karavelami, pričom tieto typy sa v 2. pol. 15. stor. vzájomne konštrukčne ovplyvňovali. Počas križiackych výprav sa z kogy vyvinul špecifický prepravný typ lode, tzv. vrátovec, so zabudovanými vrátami v trupe na uľahčenie nastupovania koní.

Text hesla

koga [fr. > nem.] — plachetnica používaná v 13. – 15. stor. Ťažkopádne jednopalubové plavidlo spočiatku vybavené len jednou priečnou štvoruholníkovou rahnovou plachtou, ktorá mu umožňovala plaviť sa iba po vetre (s vetrom vzadu). Koga bola na korme vybavená štvorhranným a na prove trojuholníkovým kastelom, ktoré boli umiestnené na stĺpikoch a slúžili aj ako bojové obranné plošiny v prípade útoku nepriateľského plavidla, a na vrchole sťažňa pomerne veľkým pozorovacím košom, ktorý mal v boji podobnú funkciu ako kastely. Spočiatku mala kormidlové veslo na pravoboku, ale už v prvej pol. 13. stor. sa na nej objavilo vtedy vyvinuté účinnejšie zadné axiálne plutvové kormidlo zavesené v osi lode na kormovci (zadnom väze), čím sa zlepšila manévrovateľnosť lode a nadväzne i možnosť využitia vetra väčším počtom plachiet.

Koga vznikla začiatkom 13. stor. z nefu; dĺžka 20 – 35 m, pomer dĺžky k šírke 3 : 1. Slúžila na obchodné účely (prepravila až 200 t nákladu), v prípade nutnosti aj ako vojnové plavidlo (využívali ju pobrežné štáty severnej Európy najmä v Baltskom mori a Severnom mori, zriedkavejšie v Stredozemnom mori). Po založení nemeckej Hanzy sa stala na viac ako na dve storočia jej hlavným typom lode. Typovo sa koga niekedy delí na nordickú (hanzovú) a stredomorskú, ktorá mala na rozdiel od hanzovej aj doplnkový veslový pohon (40 vesiel, 2 × 20) a tradičné kormidlové veslo. V 15. stor. sa na koge objavili okrem hlavného sťažňa aj nižší, predný sťažeň so štvoruholníkovou rahnovou plachtou a s vrcholovým košom a na korme najmenší kormový sťažeň s trojuholníkovou latinskou plachtou. Kastely prestali byť na stĺpikoch, ale stali sa integrálnou súčasťou trupu. Takto konštruovaná koga sa označovala ako hulk a predstavovala nový model lode koncepčne ekvivalentný so stredomorskými karavelami, pričom tieto typy sa v 2. pol. 15. stor. vzájomne konštrukčne ovplyvňovali. Počas križiackych výprav sa z kogy vyvinul špecifický prepravný typ lode, tzv. vrátovec, so zabudovanými vrátami v trupe na uľahčenie nastupovania koní.

Zverejnené v marci 2017.

Koga [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-09-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/koga