kodón

kodón [umelé slovo] — základná jednotka genetického kódu; poradie nukleotidov (resp. ich dusíkatých báz) v trojici (triplete) za sebou nasledujúcich nukleotidov v molekule deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) alebo mediátorovej ribonukleovej kyseliny (mRNA), ktoré v priebehu proteosyntézy určujú (kódujú) začlenenie určitej aminokyseliny do polypeptidového reťazca alebo signalizujú začiatok, prípadne koniec jeho syntézy na ribozóme. Určitý kodón kóduje len jednu aminokyselinu (kodón so zmyslom), určitú aminokyselinu však môžu kódovať viaceré rôzne kodóny. Kodóny kódujúce tú istú aminokyselinu sa nazývajú synonymné. Zo 64 možných kodónov kóduje aminokyseliny len 61, zvyšné tri neurčujú žiadnu aminokyselinu, preto sa nazývajú kodóny bez zmyslu, patria sem kodón UAA (nazývaný aj ochre, s poradím dusíkatých báz uracil, adenín, adenín) a kodón UAG (amber, s poradím dusíkatých báz uracil, adenín, guanín). Tieto kodóny signalizujú ukončenie syntézy polypeptidu na ribozóme a zároveň ju ukončujú, preto sa označujú aj ako terminačné kodóny (aj stop kodóny). Kodón UGA (opal) je bifunkčný, spravidla kóduje aminokyselinu selenocysteín, môže však pôsobiť aj ako terminačný kodón. Bifunkčný je aj kodón AUG, ktorý môže kódovať aminokyselinu metionín (ak sa nachádza v nukleotidovej sekvencii kódujúcej primárnu štruktúru polypeptidového reťazca medzi iniciačným a terminačným kodónom) alebo signalizovať začiatok syntézy polypeptidového reťazca (začlenenie prvej aminokyseliny do polypeptidového reťazca) na ribozóme, preto sa označuje ako iniciačný kodón. Ak pôsobí ako iniciačný kodón, viaže sa naň antikodón UAC (iniciačná tRNA), ktorý pri prokaryontoch kóduje aminokyselinu N-formylmetionín a pri eukaryontoch metionín. Väčšina kodónov je univerzálna (pri všetkých živých organizmoch má rovnaký zmysel). Kodón s pozmeneným zmyslom kóduje inú aminokyselinu, akú mal pôvodne kódovať, čo je spôsobené zámenou nukleotidov v nukleových kyselinách (nukleotidovou substitúciou, → mutácia).