Koceľ

Koceľ, aj Gozil, Hesilo, Hezilc, Chezil, Chezul, Chocil, Chozivin, ? — pravdepodobne 876 — blatenské knieža, syn kniežaťa Pribinu a neznámej príslušníčky bavorského šľachtického rodu. Po ovládnutí Nitrianskeho kniežatstva Mojmírom I. (okolo 832 – 833) odišiel s otcom k markgrófovi Východnej marky Ratbodovi a odtiaľ k Bulharom a k chorvátskemu kniežaťu Ratimírovi. Okolo 838 dostal Pribina od Ratboda léno v oblasti Blatenského jazera (dnešný Balaton v Maďarsku; Koceľ získal titul komes) a Koceľ sa s otcom zúčastňoval na jeho správe; 848 nariadením franského kráľa Ľudovíta II. Nemca prešlo léno do vlastníctva Pribinu. Po Pribinovej smrti (861) sa Koceľ stal jeho nástupcom a pokračoval v politike udržiavania dobrých vzťahov s Východofranskou ríšou.

Jeho kniežatstvo sa rozprestieralo od Drávy k Blatenskému jazeru, na sever až k dnešnému Vesprému. Dobudoval sídlo Blatnohrad (Mosaburc, Moosburg) neďaleko dnešného Zalaváru a pokračoval v christianizácii, začiatkom 866 dal vo svojom kniežatstve vysvätiť salzburským biskupom Adalvínom 6 kostolov. Pravdepodobne 867 prijal v Blatnohrade Konštantína a Metoda, ktorí cestovali z Veľkej Moravy do Benátok. Stal sa ich horlivým podporovateľom a bratia tam naučili 50 žiakov hlaholiku a starosloviensku liturgiu. Koceľ sa usiloval vymaniť z právomoci Salzburského arcibiskupstva, upevniť svoju kniežaciu moc a osamostatniť sa od Východofranskej ríše. Preto po Konštantínovej smrti (869) požiadal pápeža Hadriána II., aby ustanovil Metoda za arcibiskupa Blatenského (Panónskeho) kniežatstva. Pápež však poslal Metoda za učiteľa aj do Nitrianskeho kniežatstva a na Veľkú Moravu. Koceľ opäť poslal Metoda i s 20 veľmožmi do Ríma so žiadosťou o jeho vysvätenie za panónskeho biskupa. Na prelome 869 a 870 bol Metod ustanovený za pápežského legáta a vysvätený za arcibiskupa moravsko-panónskej diecézy s centrom v Sirmiu (dnes Sremska Mitrovica v Srbsku), pod ktorú okrem Panónie patrila aj Veľká Morava. Predstavitelia Salzburského a Východofranského arcibiskupstva s tým však nesúhlasili a pápežským dekrétom (873) sa Metodova cirkevná správa zúžila len na územie ovládané Svätoplukom. Koceľove snahy o cirkevné a politické osamostatnenie tak neboli uskutočnené, Blatenské kniežatstvo naďalej ostalo pod východofranskou správou. Koceľ zomrel pravdepodobne na vojenskej výprave proti dalmátskym Chorvátom.