koč
koč [maď.], kočiar — dvojstopové cestné vozidlo určené na prepravu malého počtu osôb, prispôsobené na ťahanie koňmi. Jeho priemerná rýchlosť (v závislosti od stavu ciest a záprahu) je na dlhšie vzdialenosti asi 10 km/h, krátkodobá asi 20 km/h a extrémna až 30 km/h, hmotnosť 600 – 1 000 kg. Pozostáva z dvoj- alebo štvorkolesového podvozku a z karosérie (z korby, zo skriňovej časti pre cestujúcich a na batožinu, ktorá má pevnú alebo skladaciu strechu, a z kozlíka pre pohoniča), ktorá je (na rozdiel od voza) oddelená a koženými remeňmi zavesená na podvozku alebo upevnená na pružných perách. Koče boli známe už v starovekom Egypte, v Európe sú prvýkrát doložené vo Francúzsku (1315), neskôr v Nemecku (1494) a v Anglicku (v Londýne, 1564). Korba bola spočiatku pripevnená priamo na podvozku, neskôr zavesená na kožených remeňoch, ktoré v 18. stor. nahradili perá. Významným medzníkom vo vývoji koča bol vynález elipsovitých listových pier (1804), ktoré sa pripevňovali priamo na karosériu, čím sa zväčšila stabilita a zvýšila rýchlosť koča.
Podľa počtu koní v záprahu sa rozoznávajú jedno-, dvoj-, troj-, štvor- a viaczáprahové koče (trojzáprahové koče sú zriedkavé; → trojka), podľa počtu kolies dvojkolesové a štvorkolesové koče. Dvojkolesové koče boli bez rejdového mechanizmu (→ rejd; umožňuje odbočenie vozidla z priameho smeru) s korbou umiestnenou nad jedinou osou koča, napr. gig (význam 1), kabriolet (význam 2), sulka, ako aj tanga (tonga) dodnes používaná v Indii, Pakistane a Bangladéši. Štvorkolesové koče boli kvôli otočeniu i na malom priestore vždy vybavené rejdom.
V období baroka a rokoka v 16. – 18. stor. boli rozšírené veľké robustné karosy zdobené bohatou rezbou, zlátením a maľbou. V ľudnatých mestách ich však bolo náročné riadiť, preto boli postupne nahrádzané ľahšími kočmi, v Nemecku (Berlíne) vznikla v pol. 17. stor. berlina (berlingot), z ktorej sa v 18. stor. vyvinulo kupé (coupée). V 17. a 18. stor. sa ako verejný (nájomný) dopravný prostriedok používala drožka (fiaker), z ktorej vznikol luxusný landauer (landau) a jeho polovičná verzia landaulet. Jednoduchšími a ľahšími druhmi kočov boli aj brička, kareta a faeton. V 19. stor. sa v Spojenom kráľovstve používali cab (štvormiestny koč vyvinutý z kabrioletu), brejk (angl. brake; otvorený koč s vyvýšeným kozlíkom a s pozdĺžne i s priečne uloženými sedadlami, do ktorého sa nastupovalo aj zozadu) a brougham (ľahký dvojmiestny koč s oddelenou kabínou s pevnou strechou pre cestujúcich). V 18. stor. začala narastať medzimestská doprava, ktorá si vyžadovala nové typy cestovných a poštových k. (→ dostavník, → omnibus, neskôr wagonette).
Na výrobe kočov (podvozky i korby sa spočiatku vyrabáli osobitne) sa zúčastňovali viacerí remeselníci, napr. kováči, remenári, uzdári, kolári, sedlári a i., špecializovaná výroba kočov sa vo vyspelých krajinách (najmä v Nemecku a Anglicku) rozšírila koncom 18. stor. V 19. stor., keď výroba kočov dosiahla vrchol, sa koče vyrábali aj v Rakúsku (firma Jacoba Lohnera, *1821, †1892, založená 1821 vo Viedni) a v Čechách (firma Ignáca Šustalu, aj Ignatz Schustala, *1822, †1891, založená 1850 v Kopřivnici, a firma Václava Brožíka, *1821, †1895, založená 1867 v Plzni); 1902 bolo v Rakúsko-Uhorsku okolo 386 tovární na koče. Korba koča bola neskôr použitá na výrobu prvých typov karosérií automobilov. Rozšírením automobilovej dopravy (i rozvojom železníc) na začiatkom 20. stor. dopyt po kočoch s konským záprahom poklesol a koče sa do 1945 vyrábali už len v menšom množstve. V súčasnosti sa používajú najmä pri slávnostných príležitostiach alebo na prepravu turistov.
Na Slovensko sa koče dovážali najmä z Francúzska a Nemecka, ich domáca výroba sa rozšírila najmä v 2. pol. 19. stor. K najznámejším patrila továreň Antona Marschalla (*1846, †1917; pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave) založená 1869 – 70 v Bratislave. R. 1896 mala 48 zamestnancov a vyrábala okolo 170 druhov kočov, napr. drožky, jednoduché koče, tzv. esterháziovské koče, štvorsedadlové prútené koče s baldachýnom, omnibusy, pohrebné koče ap. R. 1895 – 97 bol do koča z továrne A. Marschalla osadený motor s benzínovým pohonom, čím vznikol prvý automobil na Slovensku.