Knobelsdorff, Georg Wenzeslaus von

Knobelsdorff, (Hans) Georg Wenzeslaus von, 17. 2. 1699 Kuckädel, Prusko, dnes Kukadło, Lubuské vojvodstvo, Poľsko – 16. 9. 1753 Berlín — nemecký architekt, maliar a návrhár.

Spočiatku pôsobil ako maliar, od 1732 v službách Fridricha II. Veľkého. V pol. 30. rokov 18. stor. začal navrhovať architektonické diela (Apolónov chrám v záhrade Tempelgarten v Neuruppine, 1734). R. 1736 – 37 cestoval do Talianska, kde vytváral skice pitoreskných krajín. Po návrate do Pruska sa venoval najmä architektúre (prestavba zámku a obnova mesta Rheinsberg, 1737 – 40).

K jeho najvýznamnejším dielam patria v Berlíne budova opery Unter den Linden (dnes Štátna opera Berlín, 1741 – 43, pôvodne súčasť nerealizovaného monumentálneho návrhu kráľovského paláca, prestavaná po 2. svetovej vojne), prestavba zámku Charlottenburg na sídlo Fridricha II. Veľkého (1740 – 47, jeho súčasťou je jeden z najvýznamnejších priestorov európskeho rokoka Zlatá galéria dokončená 1746), návrh na park Tiergarten (od 1740, jeden z prvých verejných parkov v Európe, čiastočne zachovaný podľa jeho návrhu), v Postupime zámok Sanssouci (1745 – 47, navrhol aj interiéry s parkom), a mestský zámok Stadtschloss (1745 – 51) s parkom. Navrhoval aj drobné záhradné pavilóny (Neptúnova jaskyňa, Neptungrotte, v parku zámku Sanssouci, 1751), záhrady, parky a obytné i hospodárske stavby, ale aj nábytok, koče, divadelné dekorácie, medaily a slávnostné ohňostroje.

V jeho architektonickej tvorbe sa prejavuje viacero vplyvov, pri verejných budovách vplyv klasicizujúceho palladianizmu a súdobej francúzskej rokokovej a neoklasicistickej architektúry, niektoré jeho diela sa pokladajú za jedny z najvýznamnejších príkladov tzv. pruského rokoka.

Významná je aj jeho maliarska tvorba, maľoval najmä portréty a krajiny (Pohľad na Rheinsberg, 1737).