knižničný fond

knižničný fond, angl. library collection — súhrnné označenie usporiadanej zbierky kníh a seriálových publikácií alebo akýchkoľvek iných grafických a audiovizuálnych dokumentov, ktorá je opatrená prieskumovým aparátom a disponibilná na výpožičku alebo na prezenčné využívanie. Knižničný fond ako základná súčasť informačného fondu každej knižnično-informačnej inštitúcie predstavuje súbor všetkých knižničných dokumentov (resp. knižničných jednotiek), ktoré sa vyberajú, sústavne dopĺňajú, usporadúvajú, odborne spracúvajú, uchovávajú a sprístupňujú v súlade s funkciami knižnice a informačného systému. K jeho základným vlastnostiam patria početnosť, heterogénnosť, celistvosť, členitosť a štruktúrovanosť, profilovosť, otvorenosť, stabilita, dynamickosť, nerovnomernosť obratu (využívania; → obrat knižničného fondu), relatívna samoorganizovanosť, stochastickosť a regulovateľnosť. Okrem toho sú pre knižničný fond príznačné cieľové charakteristiky, napr. výberovosť (je prísne výberovým súborom na základe výberových kritérií stanovených profilom knižničného fondu), organizovanosť (je usporiadaný tak, aby v ňom bol vyhľadateľný každý dokument, a to podľa viacerých prístupových hľadísk), funkčnosť (cieľmi sú efektívne plnenie poslania danej knižnično-informačnej inštitúcie a uspokojovanie potrieb i požiadaviek používateľov, dosahuje sa prísnou selekciou a organizáciou knižničného fondu), fyzická prístupnosť (zabezpečuje sa prostredníctvom prístupových ciest v podobe tradičných alebo elektronických katalógov alebo je ku knižničnému fondu priamy prístup; môže byť prístupný prostredníctvom prezenčných alebo absenčných výpožičiek, prehrávania, premietania, zobrazovania na displeji, prípadne aj sprístupňovaním kópií dokumentov), kvalita, presnosť a relatívna úplnosť vzhľadom na profil knižnice, ako aj spoľahlivosť, užitočnosť a efektívnosť.

Knižničný fond je vždy individuálnou zbierkou dokumentov budovanou v súlade s celým komplexom konkrétnych podmienok, v ktorých sa vytvára a využíva. Súbor parametrov, ktoré vypovedajú o základných parametroch fondu, sa nazýva profil knižničného fondu. Jeho funkciou je vymedziť svojbytnosť knižničného fondu tým, že charakterizuje podstatné obsahové a štrukturálne znaky fondu. Procesy spojené so stanovovaním a dolaďovaním profilu sa nazývajú profilovanie knižničného fondu a sú základom jeho budovania a rozvoja. Knižničný fond sa buduje nákupom alebo iným spôsobom získavania knižničných dokumentov (→ akvizícia), na základe posúdenia informačných potrieb používateľov knižnice a porovnávaním s výberovými kritériami a s profilom. Profilovanie knižničného fondu zahŕňa okrem kontinuálnej akvizície aj politiku výberu knižničných dokumentov, obnovu knižničného fondu (náhradu alebo obnovu zastaraných, opotrebovaných alebo stratených dokumentov alebo subfondov), vyraďovanie dokumentov, ktoré už stratili v knižničnom fonde opodstatnenie, plánovanie a priebežné profilovanie nových knižničných fondov, budovanie kooperatívnych, konzorciálnych a kolaboratívnych knižničných fondov, politiku uchovávania a ochrany i politiku a metodiku hodnotenia knižničného fondu.

Základnými nástrojmi budovania, správy a ochrany knižničného fondu sú odborná evidencia a knižničná štatistika. V odbornej evidencii fondu (v tlačenej alebo v elektronickej forme) sa vedie každý knižničný dokument bez ohľadu na formu nosiča (→ knižničná jednotka). Podľa tematického profilu knižnice, t. j. podľa jej zamerania a špecializácie, sa rozlišujú univerzálne (viacodborové) knižničné fondy zahŕňajúce maximum tematických oblastí a vedných odborov i rozmanitú škálu druhov dokumentov a špecializované (odborové) knižničné fondy zahŕňajúce knižničné dokumenty z jedného vedného odboru.

Pretože knižničný fond (predovšetkým univerzálny) pozostáva z dokumentov, ktoré majú rozdielne tematické, typové, jazykové, chronologické a ďalšie charakteristiky, možno ho len vo výnimočných prípadoch budovať ako jednoliaty celok. Zvyčajne sa potom vytvára ako súbor čiastkových knižničných fondov (subfondov), relatívne samostatných a osobitne uchovávaných súčastí, ktoré sú vyčlenené podľa určitého, zreteľne vymedzeného hľadiska a v rámci danej knižnice alebo celého knižničného systému plnia špecifickú funkciu. Pri uplatnení tematického hľadiska členenia fondov sa tak diferencujú subfondy spoločenskovedného, technického, ekonomického, umenovedného, prírodovedného alebo umeleckého charakteru, pri uplatnení jazykového aspektu sa budujú čiastkové knižničné fondy cudzojazyčnej literatúry, prípadne samostatné čiastkové knižničné fondy literatúry v jednotlivých jazykoch.

Z hľadiska spôsobu využívania sa rozlišujú operatívne, archívne a rezervné knižničné fondy. Cieľom operatívneho knižničného fondu je priebežne uspokojovať potreby súčasných používateľov, jeho hlavným znakom je servisný charakter a k základným princípom jeho budovania patria aktuálnosť a flexibilnosť, teda skracovanie a zjednodušovanie cesty dokumentov k čitateľovi a používateľovi. Tá časť operatívneho knižničného fondu, ktorá sa voľne požičiava čitateľom a používateľom mimo budovy knižnice, t. j. absenčne, sa nazýva výpožičný (absenčný) knižničný fond, časť, ktorá obsahuje dokumenty určené na štúdium výhradne v študovni alebo v čitárni knižnice formou prezenčnej výpožičky, prezenčný (študijný) knižničný fond. K operatívnym knižničným fondom patria aj príručné knižničné fondy, ktoré sa využívajú predovšetkým na rýchlu konzultáciu a okamžité získanie požadovanej informácie pokiaľ možno v ľahko vyhľadateľnej a priamo využiteľnej forme. Pre príručný knižničný fond sú typické precízny výber dokumentov s vysokým informačným potenciálom, priebežná aktualizácia, voľný prístup a prezenčné sprístupňovanie.

Archívny knižničný fond je súbor archívnych dokumentov uchovávaných výberovo s cieľom trvalého, resp. dlhodobého využívania súčasnými i budúcimi používateľmi. Má špecifickú pamäťovú funkciu. Nadobúdanie dokumentov sa zabezpečuje povinným výtlačkom národného, špecializovaného, inštitucionálneho alebo regionálneho charakteru. Spôsoby uloženia, ochrany a sprístupňovania v ňom obsiahnutých dokumentov zodpovedajú jeho archívnym funkciám. Do skupiny archívnych knižničných fondov patria konzervačný knižničný fond – čiastkový knižničný fond s archívnou funkciou a zameraním, pozostávajúci z dokumentov a informačných prameňov určených na dlhodobé (trvalé) uchovávanie v danej knižnici alebo v informačnom systéme. Má vždy jednoznačné vymedzenie a v rámci neho je úplný (napr. konzervačný fond národnej tlačovej produkcie v národnej knižnici, konzervačný fond vedeckých kvalifikačných prác v akademickej knižnici ap.). Musia v ňom byť vytvorené zvláštne ochranné a bezpečnostné podmienky, aby stav archivovaných dokumentov nepodliehal nepriaznivým vonkajším vplyvom; dokumenty z neho sa sprístupňujú spravidla len prezenčne; rezervný knižničný fond – knižničný fond na zabezpečenie určitých prevádzkových činností vnútri knižnice a knižničného systému, nie je určený na priame výpožičky. K rezervným knižničným fondom patria najmä výmenné fondy, fondy nadbytočných dokumentov určených na redistribúciu, doplňovací knižničný fond (súbor knižničných jednotiek odovzdávaných alebo požičiavaných knižniciam; nejestvuje v ňom samostatné dopĺňanie dokumentov, je dočasne uložený na jednom mieste poskytovania služieb, odkiaľ sa posiela na ďalšie miesta podľa vopred stanoveného plánu).

Z hľadiska frekvencie využívania (t. j. z hľadiska obratu knižničného fondu) sa knižničné fondy členia na živé (veľmi využívaná časť knižničných fondov) a mŕtve (nevyužívaná alebo veľmi málo využívaná časť knižničných fondov), z typologického hľadiska na typologicky komplexné a typologicky špecializované, z hľadiska druhu a typu dokumentu na samostatné čiastkové knižničné fondy časopisov, novín, skrípt, patentových dokumentov, firemnej literatúry, výskumných správ, dizertácií a i. vedeckých kvalifikačných prác, ďalej máp, hudobnín, filmov, plagátov, zvukových dokumentov, audiovizuálnych dokumentov, elektronických dokumentov ap.

Modernou a perspektívnou formou knižničného fondu je digitálny knižničný fond, t. j. fond konvertovaný do strojom čitateľného formátu s cieľom uchovávať a ochraňovať digitálne kópie informačných zdrojov, ktoré sú jeho súčasťou, alebo poskytovať elektronický prístup k danému fondu. Vzniká v procese digitalizácie, môže však obsahovať aj informačné zdroje, ktoré primárne vznikli v elektronickej forme (born digital). Obsahuje rôzne typy elektronických dokumentov a informačných zdrojov, ktoré sa od tradičných odlišujú formou (napr. knižničný fond elektronických časopisov, knižničný fond elektronických kníh, knižničný fond elektronických novín, knižničný fond databáz prístupných online, knižničný fond informačných zdrojov na CD-ROM-och ap.). Knižničný fond obsahujúci nielen tlačené, ale aj elektronické (digitálne) dokumenty, prípadne zvukové a hmatové dokumenty pre zrakovo postihnutých sa nazýva hybridný knižničný fond.

Špecifickým druhom je historický knižničný fond – zbierka historických dokumentov (rukopisy, prvotlače, staré tlače do 1800, tlače do 1900, mladšie knihy zvláštne svojou unikátnosťou, provenienciou, umeleckou výzdobou ap., ako aj knižné súbory vzácne svojou skladbou a pôvodom) budovaná, spravovaná a spracúvaná s cieľom uchovávať ju a odborne i kultúrne využívať. Je významná svoju skladbou i vzťahom k pôvodnému miestu uloženia a k významným osobnostiam a charakteristická zvláštnou dokladovou hodnotou z hľadiska obdobia vzniku; pre svoju jedinečnosť má v určitom odbore významnú historickú hodnotu, je súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Viaceré významné knižničné fondy na Slovensku boli (na základe zákona o knižniciach z 2000) vyhlásené Ministerstvom kultúry SR za historické knižničné fondy a sú zapísané v Ústrednej evidencii historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov (HKD a HFK) vedenej Slovenskou národnou knižnicou.