Knižnica Mateja Korvína

Knižnica Mateja Korvína, lat. Bibliotheca Corviniana — zbierka kníh uhorského kráľa Mateja I. Korvína, druhá najväčšia európska zbierka kníh z obdobia renesancie. Pôvodne umiestnená na východnej strane kráľovského paláca v Budíne (dnes Budapešť). Kráľ ju začal systematicky budovať 1476 po svadbe (1475) s neapolskou princeznou Beatricou (Beatrix Aragónska), keď sa na kráľovskom dvore usídlili viacerí humanistickí učenci, umelci a spisovatelia (G. Marzio, A. Bonfini, P. Ransanus a i.) usilujúci sa tam udomácniť rukopisnú a knižnú kultúru vysokej úrovne. Knihy sa získavali rôznym spôsobom, väčšina vznikla odpisovaním v Taliansku, najmä vo Florencii, ale aj v kráľovských dielňach v Budíne, kde pracovali domáci kopisti a iluminátori. Fond knižnice tvorili bohato zdobené rukopisné kódexy, výnimočne aj inkunábuly, veľkosťou a hodnotou sa približovala Vatikánskej apoštolskej knižnici. Predpokladá sa, že mala tis. (maximálne 2 500) zväzkov tzv. korvínok (Corvina; iluminované rukopisy zdobené miniatúrami, v osobitej luxusnej zamatovej, hodvábnej alebo koženej väzbe, mnohé obsahovali kráľovský znak, resp. portréty Mateja I. Korvína a Beatrice). Boli v nej zastúpené diela z teológie, filozofie, literatúry, mytológie a rétoriky, ale aj z oblasti medicíny, botaniky, astronómie, geografie, vojenskej stratégie a i. vrátane diel týkajúcich sa Uhorska. Podľa dobových správ bola centrom debát a intelektuálneho života panovníckeho dvora. Po panovníkovej smrti (1490) ju prestali dopĺňať a začala upadať. Jej fond sa definitívne roztratil po obsadení Budína Turkami (1526), keď boli knihy vyvezené do Carihradu (dnes Istanbul). Z Turecka sa síce v 19. a 20. stor. niekoľko desiatok kódexov do Maďarska vrátilo ako dary, prevažná časť knižnice však bola zrejme zničená. Do súčasnosti sa zachovalo 216 korvínok, z toho 53 exemplárov je v maďarských knižniciach (väčšina v Krajinskej Séčéniho knižnici v Budapešti), 39 v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni, ostatné sú roztrúsené v inštitucionálnych i v súkromných knižniciach v USA a v európskych krajinách, jeden exemplár je v Prahe a jeden v Olomouci. O knižnici existuje rozsiahla odborná literatúra publikovaná okrem maďarčiny i vo svetových jazykoch. R. 2005 sa dedičstvo Knižnice Mateja Korvína stalo súčasťou Registra Pamäť sveta UNESCO.