knihovnícko-bibliografická klasifikácia

knihovnícko-bibliografická klasifikácia — systém usporiadania knižničných fondov (publikovaných diel a i. dokumentačných materiálov) pomocou logicky štruktúrovaných tried, podtried a podrobnejších pododdielov s prihliadnutím na obsah, formu a koncových používateľov publikácií. Uplatňuje sa v klasifikačných katalógoch a kartotékach a pri zbere štatistických údajov v knižniciach a bibliografických inštitúciách, okrem knižníc niekedy aj pri systematizácii informácií v slovníkoch a encyklopédiách. Príkladmi takýchto systémov sú Deweyho desatinné triedenie a od neho odvodené Medzinárodné desatinné triedenie (MDT), ako aj Klasifikácia Kongresovej knižnice a Knihovnícko-bibliografická klasifikácia (rus. Bibliotečno-bibliografičeskaja klassifikacija, skr. BBK) – národný klasifikačný systém, ktorý sa začal aplikovať v 60. rokoch 20. stor. v knižniciach Zväzu sovietskych socialistických republík a v súčasnosti ho používa 95 % knižníc ruského knižničného systému. Patrí ku kombinačným klasifikačným systémom, v ktorých sa spájajú číselné notácie hlavných oddielov s pomocnými znakmi, čím sa vytvára neobmedzené množstvo klasifikačných a vyhľadávacích prvkov (podobne ako pri MDT).