Kniha piesní

Kniha piesní, čín. Š’–ťing, Shijing — zbierka najstaršej čínskej poézie, jedna z Piatich kánonických kníh (→ klasické knihy Číny). Pochádza z 12. – 6. stor. pred n. l. a obsahuje 305 básní, ktoré z pôvodne väčšieho súboru vyše 3-tis. básní údajne vybral Konfucius. Delí sa na 4 časti: zbierku starovekých ľudových piesní 15 dávnych čínskych národností (kuo-feng), zbierku 74 tzv. malých obradných ód (siao-ja), zbierku 31 veľkých obradných ód (ta-ja) a zbierku 40 elégií a hymien cisárskeho dvora dynastie Čou (1100 – 221 pred n. l.). Hymny (sung) sú zbierkou najdôležitejších hymien hraných počas obradných ceremoniálov (pravdepodobne v časoch Konfuciovho života) v štátoch Lu, Sung a Čou. Piesne, ódy i hymny sú doplnené dodatočnými úvodmi v próze, ktoré k nim pripísali okrem Konfucia aj rôzni neskorší redaktori a konfuciánski komentátori.