kňazský seminár

Text hesla

kňazský seminár — cirkevná inštitúcia (spravidla v katolíckej cirkvi) zabezpečujúca ľudskú, duchovnú, intelektuálnu a pastoračnú formáciu kandidátov na kňazstvo (pred prijatím diakonátu a presbyterátu). Príprava budúcich kňazov sa spočiatku uskutočňovala v kláštorných alebo v kapitulských školách alebo len pri starších kňazoch. S cieľom zlepšiť ju bolo na tridentskom koncile (1545 – 63) prijaté rozhodnutie (23. zasadnutie 15. 7. 1563, dekrét o reforme, kapitola 18), podľa ktorého mal byť podľa možnosti v každej diecéze alebo aspoň v sídle cirkevnej provincie zriadený seminár na výchovu bohoslovcov (alumnát), čo sa však nepodarilo realizovať v plnej miere. Kňazské semináre boli dvojstupňové, delili sa na malé (nižšie; vychovávali mužskú mládež počas všeobecných lyceálnych štúdií s vlastným programom, absolventi nemuseli pokračovať v štúdiu vo veľkom kňazskom seminári; na Slovensku zanikli 1950) a veľké (vyššie; s filozoficko-teologickým štúdiom spĺňajúcim viaceré normy pápežov, Svätej stolice a miestneho biskupa). Prípravu kňazského dorastu zabezpečovali predovšetkým jezuiti, významnú úlohu zohral pápež Gregor XIII., ktorý pri presadzovaní protireformácie podporoval semináre vedené jezuitmi a sám založil v Ríme viaceré semináre, napr. 1578 uhorský seminár (1580 ho spojil so seminárom Collegium Germanicum založeným Ignácom z Loyoly, čím vznikol seminár Collegium Germanicum et Hungaricum); jezuitský model výchovy kňazského dorastu sa uplatnil vo všetkých kňazských seminároch.

S cieľom obmedziť vplyv pápežskej kúrie, podriadiť výchovu kandidátov na kňazstvo štátnemu dozoru a vychovávať ich v osvietenskom duchu uznávajúcom ideu kresťanskej tolerancie bolo v Rakúsko-Uhorsku za vlády Jozefa II. zriadených 12 tzv. generálnych seminárov (napr. vo Viedni, v Prahe, Olomouci, Budapešti), z nich generálny seminár (1784 – 90) v Bratislave zohral významnú úlohu v slovenskom národnom obrodení (vyšla z neho prvá generácia bernolákovcov). Po zrušení seminárov (1790) prešla výchova katolíckych kňazov opäť pod správu cirkvi.

V súčasnosti pôsobí na Slovensku päť rímskokatolíckych seminárov a jeden gréckokatolícky seminár, ktoré sú zriadené pri diecéznych biskupských sídlach a ako špecializované pracoviská verejnej vysokej školy alebo bohosloveckej fakulty realizujú vysokoškolské vzdelávanie a výchovu kandidátov na katolícke kňazstvo. Organizačne sa členia na vlastný seminár (zabezpečuje ubytovanie a stravovanie poslucháčov, a najmä systematickú duchovnú výchovu zameranú na budúcu kňazskú službu) a teologický inštitút, ktorý je pobočkou (afiliáciou) niektorej z teologických fakúlt slovenských univerzít a zabezpečuje vedeckú prípravu poslucháčov: Kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda v Bratislave (založený 1936), Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre (založený okolo 1598, 1764 Veľký kňazský seminár, 1950 zrušený, 1990 obnovený) a Kňazský seminár sv. Františka Xaverského v Badíne, okres Banská Bystrica (založený 1807 ako Teologické učilište, pôvodným patrónom bol Karol Boromejský, 1919 – 22 výučba prerušená, 1950 zrušený, 1990 obnovený, patrónom sa stal František Xaverský, sídlil v Slovenskej Ľupči, od 1993 sídli v Badíne), ktoré sú súčasťou Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, Kňazský seminár biskupa J. Vojtaššáka v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí (založený 1815, 1950 zrušený, 1990 obnovený), ktorého teologický inštitút je pobočkou Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Košiciach, a Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach (založený 1811 a nazvaný podľa Karola Boromejského, 1950 zrušený, 1994 obnovený), ktorý patrí pod Teologickú fakultu Katolíckej univerzity v Košiciach (v Košiciach existoval 1664 – 1760 aj kňazský seminár Jágerskej diecézy nazývaný Kišdianum), a Gréckokatolícky kňazský seminár blahoslaveného biskupa P. P. Gojdiča (založený 1880, 1950 zrušený, 1990 obnovený), ktorý je od 1998 súčasťou Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Ak v jednom kňazskom seminári študujú bohoslovci viacerých diecéz, nazýva sa interdiecézny.

V pravoslávnej cirkvi zabezpečujú výchovu budúcich kňazov vzdelávacie zariadenia nazývané duchovné akadémie (spravidla ich organizačne tvoria seminár a cirkevná vysoká škola), niekedy aj kňazský seminár, napr. na Slovensku pôsobiaci Pravoslávny kňazský seminár pri Prešovskej univerzite v Prešove založený 1948 ako Duchovný seminár so sídlom v Karlových Varoch, od 1949 v Prahe, po zriadení Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove (1950) jej súčasť, 1990 spolu s fakultou začlenený do Prešovskej univerzity.

Zariadenie zabezpečujúce ubytovanie a duchovnú výchovu študentov Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave sa nazýva Teologický domov.

Zverejnené v marci 2017.

Kňazský seminár [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar