kmeňové bunky

Text hesla

kmeňové bunky — primárne, nediferencované bunky, ktoré majú schopnosť premeniť sa (diferencovať) na akýkoľvek iný typ buniek (umožňuje to telu vytvárať nové bunky, a opravovať tak poškodené alebo opotrebované časti tkanív a orgánov) i schopnosť vlastnej obnovy (delenia, proliferácie). Každá kmeňová bunka sa môže viackrát rozdeliť, pričom vznikajúca nová bunka má rovnaký alebo vyšší stupeň diferenciácie. Tak ako sa bunky pri vývoji jedinca stále viac diferencujú, strácajú schopnosť ďalej sa deliť, úplne diferencované bunky majú len malú alebo žiadnu proliferačnú aktivitu, preto ak kmeňová bunka stratí schopnosť diferenciácie, môže sa zmeniť na nádorovú bunku.

Kmeňové bunky sa najčastejšie rozdeľujú podľa pôvodu alebo podľa svojho diferenciačného potenciálu. Podľa pôvodu sa rozdeľujú na embryonálne (izolované z vnútornej bunkovej masy blastocysty), somatické, nazývané aj dospelé (sú súčasťou rôznych typov tkanív), a indukované pluripotentné; často sa vyčleňuje aj ďalšia skupina kmeňových buniek, a to fetálne (plodové) kmeňové bunky. Podľa diferenciačného potenciálu sa kmeňové bunky rozdeľujú na totipotentné (existujú v štádiu zygoty, diferencujú sa na akýkoľvek typ buniek), pluripotentné (embryonálne kmeňové bunky, existujú v štádiu moruly, diferencujú sa na všetky typy špecializovaných buniek okrem buniek placenty), multipotentné (dospelé kmeňové bunky, diferencujú sa na určité typy buniek), unipotentné, nazývané aj progenitorové (dospelé kmeňové bunky, diferencujú sa na jeden typ buniek a majú schopnosť vlastnej obnovy). V súčasnosti sa kmeňové bunky najčastejšie získavajú z kostnej drene, z tukového tkaniva a z periférnej a pupočníkovej krvi. Vzhľadom na to, že kmeňové bunky sú biologickým východiskom všetkých somatických štruktúr, možno ich perspektívne využiť na liečbu orgánových systémov (respiračný, urogenitálny, srdcovo-cievny, nervový, endokrinný) vo všetkých odboroch medicíny. Výskum kmeňových buniek sa začal v 60. rokoch 20. stor., ako prvý ich izoloval z myší (1973) britský biológ Martin Evans (*1941) so svojimi spolupracovníkmi.

Zverejnené v marci 2017.

Kmeňové bunky [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kmenove-bunky