Klytaimnéstra

Text hesla

Klytaimnéstra, gr. aj Klytaiméstra, lat. Clytaem(n)estra — v gréckej mytológii dcéra spartského kráľa Tyndarea (Tyndareos) a jeho manželky Lédy, vlastná sestra Kastora, nevlastná sestra Polydeuka a Heleny. Manželka mykénskeho kráľa Agamemnóna, matka Elektry, Oresta, Ifigénie a Chrysothemidy (Chrysothemis). Počas trójskej vojny Agamemnón obetoval (na uzmierenie bohyne Artemidy) život Ifigénie (ktorá v jednej z verzií zomrela, podľa Euripida ju však Artemida zachránila). Medzitým Aigisthos (túžiac po mykénskom tróne) zviedol Klytaimnéstru, ktorá (v túžbe pomstiť sa Agamemnónovi za smrť dcéry) prijala Aigisthov plán zavraždiť Agamemnóna. Podľa Aischyla (trilógia Oresteia) Klytaimnéstra prebodla Agamemnóna i jeho zajatkyňu Kasandru mečom a na pokyn boha Apolóna bola zavraždená synom Orestom (pomstil otcovu smrť). Následne Klytaimnéstrin duch podnietil Erínye, aby Oresta prenasledovali.

Príbeh Klytaimnéstry, Agamemnóna a Aigistha podávajú aj ďalšie antické literárne pramene, napr. Homérova Odysseia, Sofoklova Elektra, Euripidova Elektra a Ifigénia v Aulide, ako aj tragédie H. Sachsa Vražedná kráľovná Klytaimnéstra (Die mördisch Königin Clitimestra, 1554) a História Klytaimnéstry, kráľovnej Mykénčanov (Clitimestra, die Königin Micennarum, 1558). Vo výtvarnom umení (antické vázové maľby z pol. 5. stor. pred n. l.; P. N. Guérin: Klytaimnéstra s Aigisthom sa pripravujú zabiť Agamemnóna, 1817) je Klytaimnéstra zobrazovaná najmä ako vrahyňa, prípadne Orestova obeť.

Popis ilustrácie

Orestés zabíjajúci Klytaimnéstru, detail reliéfu z rímskeho sarkofágu, mramor, okolo 150 pred n. l., Ermitáž, Petrohrad

Text hesla

Klytaimnéstra, gr. aj Klytaiméstra, lat. Clytaem(n)estra — v gréckej mytológii dcéra spartského kráľa Tyndarea (Tyndareos) a jeho manželky Lédy, vlastná sestra Kastora, nevlastná sestra Polydeuka a Heleny. Manželka mykénskeho kráľa Agamemnóna, matka Elektry, Oresta, Ifigénie a Chrysothemidy (Chrysothemis). Počas trójskej vojny Agamemnón obetoval (na uzmierenie bohyne Artemidy) život Ifigénie (ktorá v jednej z verzií zomrela, podľa Euripida ju však Artemida zachránila). Medzitým Aigisthos (túžiac po mykénskom tróne) zviedol Klytaimnéstru, ktorá (v túžbe pomstiť sa Agamemnónovi za smrť dcéry) prijala Aigisthov plán zavraždiť Agamemnóna. Podľa Aischyla (trilógia Oresteia) Klytaimnéstra prebodla Agamemnóna i jeho zajatkyňu Kasandru mečom a na pokyn boha Apolóna bola zavraždená synom Orestom (pomstil otcovu smrť). Následne Klytaimnéstrin duch podnietil Erínye, aby Oresta prenasledovali.

Príbeh Klytaimnéstry, Agamemnóna a Aigistha podávajú aj ďalšie antické literárne pramene, napr. Homérova Odysseia, Sofoklova Elektra, Euripidova Elektra a Ifigénia v Aulide, ako aj tragédie H. Sachsa Vražedná kráľovná Klytaimnéstra (Die mördisch Königin Clitimestra, 1554) a História Klytaimnéstry, kráľovnej Mykénčanov (Clitimestra, die Königin Micennarum, 1558). Vo výtvarnom umení (antické vázové maľby z pol. 5. stor. pred n. l.; P. N. Guérin: Klytaimnéstra s Aigisthom sa pripravujú zabiť Agamemnóna, 1817) je Klytaimnéstra zobrazovaná najmä ako vrahyňa, prípadne Orestova obeť.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klytaimnéstra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klytaimnestra