klopačka

klopačka — zvukové signalizačné zariadenie používané v minulosti v areáloch baní, hút, hámrov ap. na zvolávanie baníkov a robotníkov do práce alebo na oznamovanie mimoriadnej udalosti. Tvorila ho hrubá drevená doska tvaru elipsy (dĺžka 70 – 150 cm, šírka 10 – 15 cm, hrúbka 4 – 5 cm) zavesená na strome, na stojane alebo v špeciálnej stavbe, na ktorú sa udieralo veľkým dreveným kladivom. Na obidvoch koncoch dosky boli v strede vyvŕtané 2 – 3 kanáliky, ktoré zlepšovali znelosť a zvuk klopačky, výška tónu závisela od miesta úderu. Postupne sa ako klopačky začali označovať stavby, v ktorých boli zariadenia umiestnené, konštruované ako vežičkové alebo viacpodlažné vežové zvonice. K najstarším zachovaným patria klopačka v Banskej Hodruši (dnes súčasť Hodruše-Hámrov, 1521, upravená v 17. – 18. stor.), v Banskej Štiavnici (1681), v areáli Solivaru v Prešove (2. pol. 18. stor.) a v lokalite Maša neďaleko Liptovského Hrádku (18. stor.).