kliper

kliper [angl.], angl. clipper — rýchla štíhla plachtová viacsťažňová (3 – 4 sťažne) námorná loď s veľkou plachtovou plochou (plnoplachetnica) používaná od pol. 19. stor. Jej názov je odvodený od charakteristického strmého sklonu čela (prierez v tvare V) a spôsobu plavby (ostrý vstup do vody, prenesene rezanie vĺn; clip = strihať, rezať). Klipery mali štíhly trup (pomer dĺžky a šírky 5,5 : 1 až 5,9 : 1), ich časť pod čiarou ponoru bola výrazne zúžená a sťažne niesli 6 – 7 priečnych rahnových plachiet. Klipery dosahovali vysokú rýchlosť (17 – 18 uzlov), najvyššiu rýchlosť 22 uzlov zaznamenal 1854 americký kliper Sovereign of the Seas (2 421 BRT, spustený na vodu 1852).

Klipery sa spočiatku stavali drevené (lodná takeláž však bola posilnená pevnejšími drôtenými lanami, neskôr sa popri drevených používali duté železné sťažne), neskôr so železným trupom s drevenou obšívkou. Za prvý kliper sa považuje loď Rainbow, ktorú navrhol a 1843 – 45 postavil americký lodný staviteľ J. W. Griffiths (dĺžka trupu na čiare ponoru 47 m, šírka 9,55 m). Výstavba kliperov sa rýchlo rozšírila v USA, kde súvisela s požiadavkou na rýchlu prepravu zlatokopov z New Yorku do Kalifornie okolo Hornského mysu po objavení zlata v Kalifornii (1848) a vypuknutí zlatej horúčky, ako aj v Spojenom kráľovstve po vypuknutí zlatej horúčky v Austrálii (1851). Najväčšie (tzv. extrémne) klipery naprojektoval a postavil americký staviteľ D. McKay, napr. Sovereign of the Seas (1852) a Great Republic (1853, najväčšia dosiaľ postavená drevená loď, 4 555 BRT). V 60. a 70. rokoch 19. stor. sa klipery uplatnili ako obchodné lode expresne dovážajúce z Číny do Európy čaj (tzv. čajové klipery), pričom v úsilí skrátiť čas potrebný na plavbu (a teda na dopravenie novej úrody čaju) dochádzalo medzi nimi k pretekom, napr. 1872 sa uskutočnili preteky medzi najrýchlejšími plachetnicami Thermopylae (postavená v Aberdeene v Škótsku, 1868) a Cutty Sark (postavená v Dumbartone v Škótsku, 1869; jediný zachovaný kliper) na trase Šanghaj – Londýn, na ktorom Cutty Sark prišla o víťazstvo pre zničené kormidlo. Mnoho čajových kliperov bolo v 80. rokoch 19. stor. upravených na prevoz austrálskej vlny, súčasne sa začali stavať oceľové plachetnice s oplachtením typu bark, ktoré sa až do 1. svet. vojny používali napr. na dopravu guána z Čile. Po otvorení Suezského a Panamského prieplavu boli klipery nahrádzané parníkmi.