Klin nad Bodrogom

Klin nad Bodrogom, Bodrogszög — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji v južnej časti Východoslovenskej roviny na rieke Bodrog na hranici s Maďarskom, 97 m n. m.; 195 obyvateľov, 49,7 % slovenskej, 41,0 % maďarskej národnosti (2021). Na riečnych štrkoch, pieskoch a íloch vznikol rovinný reliéf. Územie je prevažne odlesnené, lužné lesy sa zachovali pozdĺž Bodrogu a jeho mŕtvych ramien. V chotári obce pri výtoku Bodrogu zo Slovenska sa nachádza najnižšie položené miesto SR, 94,3 m n. m.

Obec je písomne doložená v roku 1322 ako Zwgh, 1329 Zek, v rokoch 1332 – 35 Geg, Zeg, v roku 1380 Zegh, 1487 Zewgh, 1526 Zegy, 1773 Szögh, 1786 Sögh, Sega, 1808 Szög, Szeg, v rokoch 1863, 1882 – 1913 Bodrogszög, v roku 1920 Bodrogsek, v rokoch 1927 – 48 Bodrogszög, 1948 – 60 Klín nad Bodrogom, v roku 1973 Klín nad Bodrogom, Klin nad Bodrogom, 1990 Klin nad Bodrogom.

Pôvodne patrila Bokšovcom, neskôr sečovskej vetve tohto rodu. V roku 1322 sa v obci spomína hrad a v rokoch 1332 – 35 je tam písomne doložená existencia farnosti. V období 1939 – 44 bola pripojená k Maďarsku. V rokoch 1960 – 90 bola pričlenená k obci Streda nad Bodrogom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a vinohradníctvom.

Stavebné pamiatky: v záplavovom území rieky Bodrog ranogotický rímskokatolícky Kostol zjavenia Pána (koniec 13. stor., v 18. stor. opustený, pustol, 1849 obnovený, 1907 zatvorený, od 2004 rekonštruovaný) so zvonicou zo 17. stor.