klimatologický normál

klimatologický normál — klimatologická charakteristika získaná na základe dlhodobých nepretržitých pozorovaní a meraní trvajúcich spravidla 30 a viac rokov. Používa sa v klimatológii ako štandard (etalón) na určenie extremality (výkyvov) danej klimatologickej charakteristiky v určitom období (v mesiaci, ročnom období alebo v roku) v danej oblasti, ako aj na predpovedanie budúcej klímy na základe súčasnej za predpokladu stacionárnosti časového radu vyhodnocovaného klimatického prvku. Ak má priebeh klimatického prvku (napr. teploty vzduchu) v danom období výrazný jednosmerný trend, klimatologický normál získaný z tohto obdobia má výrazne menšie využitie ako indikátor budúcej klímy v danej oblasti. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) sa za štandardné považujú klimatologické normály získané v rokoch 1901 – 30, 1931 – 60, 1961 – 90 atď. a tie sa aj celosvetovo porovnávajú. Pri hodnotení extrémov meteorologických prvkov sa používajú klimatologické normály získané za 50, príp. aj za 100 rokov (1951 – 2000, resp. 1901 – 2000). Pre globálne otepľovanie zvažujú mnohé meteorologické služby z dôvodu naplnenia požiadaviek praxe a s podporou WMO použitie normálov z iných tridsaťročí (napr. 1981 – 2010), hoci nie sú z klimatologického hľadiska stacionárne.