klimatológia

Text hesla

klimatológia [gr.] — veda o klíme Zeme skúmajúca dlhodobý režim počasia, súvislosti a príčiny vzniku klimatických podmienok v jej oblastiach, ako aj celkový účinok meteorologických procesov, ktoré na nej prebiehajú, na prírodné prostredie. Hoci klimatológia úzko súvisí s meteorológiou (niekedy sa pokladá za jej súčasť), obidve vedné disciplíny sa vyvíjali samostatne. Kým meteorológia sa profilovala ako fyzikálna veda zameraná predovšetkým na skúmanie počasia a jeho predpovedanie, klimatológia, ktorá zdôrazňovala význam regionálnych geografických činiteľov pri formovaní klímy, sa vyvíjala na rozhraní geofyzikálnych a geografických vied. Hlavné úlohy klimatológie sú štúdium klímy Zeme, opis a vysvetľovanie globálnych, regionálnych a lokálnych zvláštností klímy; klasifikácia klímy (→ klíma); štúdium kolísania a zmien klímy v geologických obdobiach, v histórii a súčasnosti ľudstva, ako aj vysvetľovanie príčin a dôsledkov týchto zmien a vytváranie scenárov možného vývoja klímy (aj na základe predpokladov pravdepodobného správania ľudstva v budúcnosti). Na tento účel využíva klimatológia viaceré druhy modelov klimatického systému Zeme. Akceleráciu týchto aktivít v posledných desaťročiach 20. stor. a na zač. 21. stor. vyvolalo globálne otepľovanie atmosféry Zeme, na ktorom sa podieľajú prírodné faktory i ľudská činnosť.

Klimatológia využíva na svoje účely výsledky meteorologických meraní a pozorovaní (→ klimatický prvok) získaných v predpísaných podmienkach meteorologických a klimatických staníc, ktoré spracúva pomocou matematických metód (teória pravdepodobnosti, štatistické metódy) a matematického modelovania, v súčasnosti najmä pomocou výkonnej počítačovej techniky. Zložité environmentálne problémy (napr. klimatická zmena) vyžadujú nové metody skúmania spájajúce poznatky prírodných a spoločenských vied.

Klimatológia sa rozdeľuje na teoretickú, ktorá sa zaoberá komplexným vysvetlením základných vlastností klímy, čo umožňuje predpovedať jej ďalší vývoj, a aplikovanú, ktorá analýzou a syntézou klimatologických údajov poskytuje klimatologické výstupy využiteľné v praxi na operatívne alebo dlhodobé účely (v poľnohospodárstve, zdravotníctve, stavebníctve, priemysle ap.), ďalej na všeobecnú, ktorá sa zaoberá všeobecnými zákonitosťami utvárania klímy, vzájomnými vzťahmi medzi klimatickými prvkami, ako aj vplyvmi podnebia na ostatné zložky prírodného prostredia, a regionálnu, ktorá sa zaoberá klimatickými pomermi vymedzených území rozličnej veľkosti (napr. mesta, povodia, štátu). Súčasťami aplikovanej klimatológie sú letecká, technická a mestská klimatológia. Podľa priestorového rozsahu skúmaných klimatických javov sa rozlišuje makroklimatológia zaoberajúca sa klimatickými pomermi oblastí s rozmermi stoviek a viac km, mezoklimatológia zaoberajúca sa klimatickými pomermi oblastí s rozmermi jednotiek až desiatok km a mikroklimatológia zaoberajúca sa klimatickými pomermi relatívne malých priestorov s rozmermi do 1 km. Ďalej sa rozlišuje klasická klimatológia, ktorá vychádza z chápania klímy ako priemerného stavu ovzdušia, preto skúma klimatické prvky vyjadrené v priemerných hodnotách (napr. priemerná ročná teplota vzduchu), v úhrnoch (ročný úhrn zrážok) a v početnosti (počet letných dní) a ako ich denný a ročný chod, a dynamická klimatológia, ktorá skúma a interpretuje klimatické prvky (alebo odvodené parametre atmosféry) najmä v spojitosti s typmi všeobecnej cirkulácie atmosféry a s ich dynamikou v regionálnom alebo v globálnom meradle, ako aj v spojitosti s dlhodobými zmenami a trendmi klímy. Súčasťou dynamickej klimatológie je synoptická klimatológia, ktorá sa zaoberá cirkulačnými podmienkami utvárania klímy. Komplexná klimatológia skúma klímu podľa súborov klimatických prvkov s vopred určenými intervalmi ich hodnôt, pomocou ktorých sa hodnotia triedy a typy počasia. Podľa objektu analýzy sa rozlišuje agroklimatológia, balneoklimatológia, bioklimatológia a dendroklimatológia, ktoré sú hraničnými vednými disciplínami. Skúmaním klímy minulých geologických období Zeme sa zaoberá paleoklimatológia, opisom klímy klimatografia. Klimatológia skúma aj atmosféru Zeme ako dynamickú zložku klimatického systému Zeme, rozlišuje sa napr. klimatológia prízemnej vrstvy a hraničnej vrstvy atmosféry a klimatológia voľnej atmosféry (aeroklimatológia).

Klimatológia sa vyvíjala z pôvodnej, opisnej disciplíny k modernej, analytickej vede so širokým praktickým uplatnením svojich výsledkov. Jej začiatky siahajú do starovekého Grécka. V súlade s predstavou, že podnebie závisí len od sklonu slnečných lúčov dopadajúcich na zemský povrch, grécky astronóm a matematik Hipparchos zaviedol termín klima (sklon). Predpokladom vzniku klimatológie ako vedy boli vynálezy meteorologických prístrojov (teplomer, zrážkomer, tlakomer) a zjednotenie a systematickosť pozorovacích metód, čo umožnilo porovnávať klimatické pomery jednotlivých geografických celkov. Základy modernej svet. klimatológie položili A. Humboldt, nemecký fyzik a meteorológ Heinrich Wilhelm Dove (*1803, †1879), rakúsky meteorológ Julius (Ferdinand) Hann (*1839, †1921), A. I. Vojejkov, W. Köppen a i. Moderná klimatológia postupne prekonala pôvodnú, opisnú formu a začala používať porovnávacie metódy, dlhšie pozorovacie rady klimatických prvkov dovolili rozvinúť mapové prostriedky vyjadrovania. Zistenie vzájomných vzťahov medzi atmosférou, oceánmi a povrchom kontinentov umožnilo odhaľovať zákonitosti klimatického systému Zeme. Dôležitým pokrokom bolo cielené využitie štatistických analýz. Výskum klímy vo svete koordinuje Svetová meteorologická organizácia so sídlom v Ženeve, na Slovensku Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Výsledky výskumu globálneho otepľovania atmosféry Zeme pravidelne sumarizuje a interpretuje Medzivládny panel pre klimatickú zmenu OSN. Vedecké články z odboru klimatológie uverejňujú vedecké časopisy zamerané spoločne na meteorológiu a klimatológiu.

Na Slovensku sa klimatológia začala rozvíjať 1939 v Štátnom hydrologickom a meteorologickom ústave, ktorého pokračovateľom je SHMÚ (založený 1959), ďalej v Ústave pre meteorológiu a klimatológiu Prírodovedeckej fakulty UK (založený 1946, prednosta M. Konček), z ktorého 1952 vznikla Katedra astronómie, geofyziky a meteorológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave (dnes oddelenie meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK). R. 1953 bolo v Geografickom ústave SAV v Bratislave zriadené oddelenie klimatológie, 1966 vznikol Ústav meteorológie a klimatológie SAV (1975 začlenený do Geofyzikálneho ústavu SAV ako Oddelenie fyziky atmosféry). Zakladateľskými osobnosťami klimatológie na Slovensku sú M. Konček a Š. Petrovič. Základnou klimatografickou prácou na Slovensku je Atlas podnebia Československej republiky (1958), na ktorý nadviazal rad klimatických štúdií i Atlas krajiny Slovenskej republiky (2002). Špecializovanými klimatologickými a meteorologickými časopismi vychádzajúcimi na Slovensku sú Acta Meteorologica Universitatis Comenianae, založený 1971, vydávaný raz ročne oddelením meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK a Meteorologický časopis vydávaný od 1998 SHMÚ. Vedecké články z meteorológie a klimatológie uverejňuje aj časopis Contributions to Geophysics and Geodesy, zal. 1969, vydávaný Ústavom vied o Zemi SAV.

Text hesla

klimatológia [gr.] — veda o klíme Zeme skúmajúca dlhodobý režim počasia, súvislosti a príčiny vzniku klimatických podmienok v jej oblastiach, ako aj celkový účinok meteorologických procesov, ktoré na nej prebiehajú, na prírodné prostredie. Hoci klimatológia úzko súvisí s meteorológiou (niekedy sa pokladá za jej súčasť), obidve vedné disciplíny sa vyvíjali samostatne. Kým meteorológia sa profilovala ako fyzikálna veda zameraná predovšetkým na skúmanie počasia a jeho predpovedanie, klimatológia, ktorá zdôrazňovala význam regionálnych geografických činiteľov pri formovaní klímy, sa vyvíjala na rozhraní geofyzikálnych a geografických vied. Hlavné úlohy klimatológie sú štúdium klímy Zeme, opis a vysvetľovanie globálnych, regionálnych a lokálnych zvláštností klímy; klasifikácia klímy (→ klíma); štúdium kolísania a zmien klímy v geologických obdobiach, v histórii a súčasnosti ľudstva, ako aj vysvetľovanie príčin a dôsledkov týchto zmien a vytváranie scenárov možného vývoja klímy (aj na základe predpokladov pravdepodobného správania ľudstva v budúcnosti). Na tento účel využíva klimatológia viaceré druhy modelov klimatického systému Zeme. Akceleráciu týchto aktivít v posledných desaťročiach 20. stor. a na zač. 21. stor. vyvolalo globálne otepľovanie atmosféry Zeme, na ktorom sa podieľajú prírodné faktory i ľudská činnosť.

Klimatológia využíva na svoje účely výsledky meteorologických meraní a pozorovaní (→ klimatický prvok) získaných v predpísaných podmienkach meteorologických a klimatických staníc, ktoré spracúva pomocou matematických metód (teória pravdepodobnosti, štatistické metódy) a matematického modelovania, v súčasnosti najmä pomocou výkonnej počítačovej techniky. Zložité environmentálne problémy (napr. klimatická zmena) vyžadujú nové metody skúmania spájajúce poznatky prírodných a spoločenských vied.

Klimatológia sa rozdeľuje na teoretickú, ktorá sa zaoberá komplexným vysvetlením základných vlastností klímy, čo umožňuje predpovedať jej ďalší vývoj, a aplikovanú, ktorá analýzou a syntézou klimatologických údajov poskytuje klimatologické výstupy využiteľné v praxi na operatívne alebo dlhodobé účely (v poľnohospodárstve, zdravotníctve, stavebníctve, priemysle ap.), ďalej na všeobecnú, ktorá sa zaoberá všeobecnými zákonitosťami utvárania klímy, vzájomnými vzťahmi medzi klimatickými prvkami, ako aj vplyvmi podnebia na ostatné zložky prírodného prostredia, a regionálnu, ktorá sa zaoberá klimatickými pomermi vymedzených území rozličnej veľkosti (napr. mesta, povodia, štátu). Súčasťami aplikovanej klimatológie sú letecká, technická a mestská klimatológia. Podľa priestorového rozsahu skúmaných klimatických javov sa rozlišuje makroklimatológia zaoberajúca sa klimatickými pomermi oblastí s rozmermi stoviek a viac km, mezoklimatológia zaoberajúca sa klimatickými pomermi oblastí s rozmermi jednotiek až desiatok km a mikroklimatológia zaoberajúca sa klimatickými pomermi relatívne malých priestorov s rozmermi do 1 km. Ďalej sa rozlišuje klasická klimatológia, ktorá vychádza z chápania klímy ako priemerného stavu ovzdušia, preto skúma klimatické prvky vyjadrené v priemerných hodnotách (napr. priemerná ročná teplota vzduchu), v úhrnoch (ročný úhrn zrážok) a v početnosti (počet letných dní) a ako ich denný a ročný chod, a dynamická klimatológia, ktorá skúma a interpretuje klimatické prvky (alebo odvodené parametre atmosféry) najmä v spojitosti s typmi všeobecnej cirkulácie atmosféry a s ich dynamikou v regionálnom alebo v globálnom meradle, ako aj v spojitosti s dlhodobými zmenami a trendmi klímy. Súčasťou dynamickej klimatológie je synoptická klimatológia, ktorá sa zaoberá cirkulačnými podmienkami utvárania klímy. Komplexná klimatológia skúma klímu podľa súborov klimatických prvkov s vopred určenými intervalmi ich hodnôt, pomocou ktorých sa hodnotia triedy a typy počasia. Podľa objektu analýzy sa rozlišuje agroklimatológia, balneoklimatológia, bioklimatológia a dendroklimatológia, ktoré sú hraničnými vednými disciplínami. Skúmaním klímy minulých geologických období Zeme sa zaoberá paleoklimatológia, opisom klímy klimatografia. Klimatológia skúma aj atmosféru Zeme ako dynamickú zložku klimatického systému Zeme, rozlišuje sa napr. klimatológia prízemnej vrstvy a hraničnej vrstvy atmosféry a klimatológia voľnej atmosféry (aeroklimatológia).

Klimatológia sa vyvíjala z pôvodnej, opisnej disciplíny k modernej, analytickej vede so širokým praktickým uplatnením svojich výsledkov. Jej začiatky siahajú do starovekého Grécka. V súlade s predstavou, že podnebie závisí len od sklonu slnečných lúčov dopadajúcich na zemský povrch, grécky astronóm a matematik Hipparchos zaviedol termín klima (sklon). Predpokladom vzniku klimatológie ako vedy boli vynálezy meteorologických prístrojov (teplomer, zrážkomer, tlakomer) a zjednotenie a systematickosť pozorovacích metód, čo umožnilo porovnávať klimatické pomery jednotlivých geografických celkov. Základy modernej svet. klimatológie položili A. Humboldt, nemecký fyzik a meteorológ Heinrich Wilhelm Dove (*1803, †1879), rakúsky meteorológ Julius (Ferdinand) Hann (*1839, †1921), A. I. Vojejkov, W. Köppen a i. Moderná klimatológia postupne prekonala pôvodnú, opisnú formu a začala používať porovnávacie metódy, dlhšie pozorovacie rady klimatických prvkov dovolili rozvinúť mapové prostriedky vyjadrovania. Zistenie vzájomných vzťahov medzi atmosférou, oceánmi a povrchom kontinentov umožnilo odhaľovať zákonitosti klimatického systému Zeme. Dôležitým pokrokom bolo cielené využitie štatistických analýz. Výskum klímy vo svete koordinuje Svetová meteorologická organizácia so sídlom v Ženeve, na Slovensku Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Výsledky výskumu globálneho otepľovania atmosféry Zeme pravidelne sumarizuje a interpretuje Medzivládny panel pre klimatickú zmenu OSN. Vedecké články z odboru klimatológie uverejňujú vedecké časopisy zamerané spoločne na meteorológiu a klimatológiu.

Na Slovensku sa klimatológia začala rozvíjať 1939 v Štátnom hydrologickom a meteorologickom ústave, ktorého pokračovateľom je SHMÚ (založený 1959), ďalej v Ústave pre meteorológiu a klimatológiu Prírodovedeckej fakulty UK (založený 1946, prednosta M. Konček), z ktorého 1952 vznikla Katedra astronómie, geofyziky a meteorológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave (dnes oddelenie meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK). R. 1953 bolo v Geografickom ústave SAV v Bratislave zriadené oddelenie klimatológie, 1966 vznikol Ústav meteorológie a klimatológie SAV (1975 začlenený do Geofyzikálneho ústavu SAV ako Oddelenie fyziky atmosféry). Zakladateľskými osobnosťami klimatológie na Slovensku sú M. Konček a Š. Petrovič. Základnou klimatografickou prácou na Slovensku je Atlas podnebia Československej republiky (1958), na ktorý nadviazal rad klimatických štúdií i Atlas krajiny Slovenskej republiky (2002). Špecializovanými klimatologickými a meteorologickými časopismi vychádzajúcimi na Slovensku sú Acta Meteorologica Universitatis Comenianae, založený 1971, vydávaný raz ročne oddelením meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK a Meteorologický časopis vydávaný od 1998 SHMÚ. Vedecké články z meteorológie a klimatológie uverejňuje aj časopis Contributions to Geophysics and Geodesy, zal. 1969, vydávaný Ústavom vied o Zemi SAV.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klimatológia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klimatologia