klimatický systém Zeme

klimatický systém Zeme, úplný klimatický systém Zeme — systém tvorený atmosférou, hydrosférou, litosférou, kryosférou a biosférou Zeme utvárajúci klímu Zeme ako výsledok ich vzájomných vzťahov (vzájomná výmena hmoty a energie). Klimatický systém Zeme má vnútornú dynamiku, ktorá jednak zapríčiňuje premenlivosť klímy, jednak môže zoslabovať alebo zosilňovať klimatické zmeny. Najdynamickejšou zložkou klimatického systému Zeme je atmosféra s rýchlou výmenou hmoty (vody vo forme vodnej pary alebo atmosférických zrážok) medzi pevninou a oceánom. Najvýraznejšiou zložkou hydrosféry je svetový oceán, ktorý je svojou tepelnou kapacitou stabilizačným prvkom klímy. Pevninská litosféra zaberajúca tretinu povrchu Zeme ovplyvňuje tvarom pevnín oceánske i atmosférické prúdenie. K formovaniu klímy ďalej prispieva vegetačným krytom, existenciou veľkých pevninských ľadovcov i sopečnou činnosťou, prostredníctvom ktorej sa do atmosféry dostávajú plynné a tuhé častice, a i. Kryosféra (snehová pokrývka, ľad, dlhodobo zamrznutá pôda) má na zemskú klímu ochladzovací efekt, pritom však oproti iným druhom povrchu Zeme odráža viac dopadajúceho slnečného žiarenia. Biosféra je aktívnou súčasťou uhlíkového cyklu, prostredníctvom zelených rastlín, ktoré fotosyntézou zabezpečujú zloženie atmosféry, sa aktívne zapája aj do vodného cyklu.

Človek síce nie je zložkou klimatického systému Zeme, jeho vplyv naň je však vysoký. Ľudská činnosť ovplyvňuje chemické zloženie atmosféry (najmä spaľovaním biomasy a fosílnych palív) a fyzikálne i biologické vlastnosti zemského povrchu (urbanizácia, odlesňovanie, poľnohospodárstvo). Dôsledkom je zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry a potenciálny vplyv na regionálnu a globálnu klímu (→ globálne otepľovanie atmosféry, → klimatická zmena).