klimatická zmena

klimatická zmena, zmena podnebia — zmena klímy prebiehajúca počas relatívne veľmi dlhého obdobia v jednom smere, napr. smerom k otepleniu alebo smerom k ochladeniu. Hoci sa uskutočňuje na celej Zemi, na jej rôznych miestach sa môže prejaviť s rôznou intenzitou. Môže byť zapríčinená prírodnými činiteľmi (napr. zmenami parametrov obežnej dráhy Zeme okolo Slnka, zmenami v rozložení pevnín a oceánov) alebo antropogénnou činnosťou (napr. zmenami v chemickom zložení atmosféry, vo využívaní zemského povrchu).

V geologickej minulosti Zeme došlo viackrát k výrazným klimatickým zmenám, dlhé obdobia miernej teplej klímy bez trvalej ľadovej pokrývky v polárnych oblastiach boli z času na čas vystriedané obdobím chladnej klímy, keď pevninské ľadovce zasahovali z polárnych oblastí hlboko do oblastí zemepisných šírok mierneho pásma (→ kolísanie klímy). Veľmi teplým obdobím boli napr. druhohory a prvá pol. treťohôr (Grónsko vtedy pokrývali husté teplomilné lesy). V priebehu neogénu (treťohory) sa začalo podnebie postupne ochladzovať a v Antarktíde, Grónsku, Severnej Amerike a Škandinávii sa vytvárali ľadovcové štíty. Počas tejto dlhodobej klimatickej zmeny sa vyskytovali kratšie výkyvy klímy.

V klimatológii sa niekedy rozlišujú pojmy klimatické zmeny a klimatická zmena. Pod pojmom klimatické zmeny a kolísanie klímy sa chápu len tie zmeny klímy, ktoré sú spôsobené prírodnými činiteľmi (existujú nezávisle od aktívnej činnosti človeka), pod pojmom klimatická zmena sa chápe zmena klímy zapríčinená antropogénne podmieneným rastom skleníkového efektu atmosféry Zeme (→ globálne otepľovanie atmosféry). V súčasnosti však nie je možné spoľahlivo oddeliť prirodzené zmeny klímy od zmeny spôsobenej zväčšujúcim sa skleníkovým efektom atmosféry. Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (Intergovernmental Panel on Climate Change, IPCC) zmena podnebia v období 1880 – 2010 je v globálnom meradle vyjadrená zvýšením ročného priemeru teploty vzduchu asi o 0,8 °C.