Klenze, Leo von

Klenze [-ce], Leo von, plným menom Franz Karl Leopold von Klenze, 29. 2. 1784 Schladen, Dolné Sasko – 27. 1. 1864 Mníchov — nemecký architekt a teoretik architektúry. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov klasicizmu v Nemecku v 1. polovici 19. stor.

Študoval na Stavebnej akadémii v Berlíne, 1803 navštívil do Paríža, počas celého života navštevoval Taliansko, kde študoval architektúru a dokumentoval krajinu. Jeho tvorbu ovplyvnili predovšetkým racionalistické teórie významného súdobého francúzskeho teoretika architektúry Jeana Nicolasa Louisa Duranda (*1760, †1834). R. 1808 – 13 pôsobil v Kasseli ako druhý architekt na dvore vestfálskeho kráľa Jérôma Bonaparta (→ Bonapartovci), kde navrhoval diela ovplyvnené empírom (Dvorské divadlo, 1808 – 09). Od 1816 pôsobil v Mníchove ako architekt na dvore bavorského kráľa Ľudovíta I., kde navrhol množstvo stavieb a zásadným spôsobom sa podieľal na monumentálnej výstavbe mesta iniciovanej kráľom a ovplyvňovanej jeho romantickými architektonickými víziami, napr. ulice Ludwigstrasse (1817 – 50; jedna z najvýznamnejších monumentálnych ulíc v Európe v 19. stor.). Viaceré jeho stavby sú ovplyvnené snahou o obnovenie gréckej antickej architektúry. K najvýznamnejším dielam patria Glyptotéka (Glyptothek, 1816 – 30), Propylaje (Propyläen, 1854 – 62), siene slávy – pamätníky Ruhmeshalle so sochou Bavarie (1841 – 50) v Mníchove a Walhalla (1830 – 42) pri Regensburgu. Pod vplyvom Ľudovíta I. rozvíjal vo svojich dielach aj formy talianskej renesančnej, a najmä palácovej architektúry. Zjednodušené renesančné formy v kombinácii so súdobými racionalistickými koncepciami uplatňoval na vládnych budovách i na palácoch, pričom tieto diela sa pokladajú za najranejšie príklady neorenesancie (v Mníchove budovy na námestí Odeonsplatz, napr. Odeon, 1826 – 28; brána Hofgartentor, 1817 – 21; obrazáreň Alte Pinakothek, 1825 – 36; viaceré kráľovské paláce, napr. Königsbau, 1826 – 35, v komplexe Rezidencie; a i.). R. 1834 sa v Grécku zasadil o konzervovanie antických pamiatok (napr. Akropoly v Aténach) a navrhol tam aj Baziliku Dionysia Areopagitu (Hagios Dionyssios, 1848 – 53). R. 1839 navštívil Petrohrad, kde navrhol rozšírenie Ermitáže (Nová Ermitáž, 1839 – 52). Navrhol aj interiéry mnohých svojich stavieb. Vo svojich teoretických dielach sa usiloval o vyriešenie problému napätia medzi klasicizmom a historizmom.