Klementinum

Text hesla

Klementinum — architektonický komplex v Prahe v Starom Meste, sídlo Národnej knihovny ČR. Založený 1556 ako sídlo jezuitského kolégia (od 1616 univerzity), od 1654 sídlo Karlovej-Ferdinandovej univerzity (vznikla spojením jezuitskej univerzity s Karlovou univerzitou), po jej rozdelení (1882) sídlo jej českej časti, od 1935 sídlo národnej a univerzitnej, neskôr štátnej knižnice (dnes Národní knihovna ČR).

Vzniklo na mieste zaniknutého stredovekého dominikánskeho kláštora. Rozsiahly komplex viacerých stavieb bol budovaný v barokovom štýle v niekoľkých fázach, a to najmä 1653 a 1656 – 1726. Na jeho výstavbe sa zúčastnilo viacero architektov a staviteľov (C. Lurago, F. Caratti, G. D. Orsi de Orsini, K. I. Dientzenhofer, F. M. Kaňka a i.), na výzdobe viacero umelcov (P. Brandl, M. B. Braun, V. V. Reiner, Ch. Tausch, freskár Josef Kramolín, *1730, †1802, a i.).

Súčasťami Klementina sú Kostol najsvätejšieho Salvátora (1578 – 1650, F. Caratti a C. Lurago), Kostol sv. Klementa (v súčasnosti gréckokatolcka Katedrála sv. Klimenta, 1711 – 15), manieristická tzv. vlašská Kaplnka nanebovzatia Panny Márie (1590 – 97), Zrkadlová kaplnka (1724, F. M. Kaňka), refektár (okolo 1670, dnes študovňa Národnej knihovny ČR), Knižničná sála (1727, pravdepodobne podľa plánov K. I. Dientzenhofera; zachovaný barokový interiér s mobiliárom), Astronomická veža (1722; 1751/52 – 1938 slúžila ako astronomické observatórium) a i. Celý areál Klementina bol upravený v 20. a zač. 21. stor.

Popis ilustrácie

Kostol najsvätejšieho Salvátora, 1578 – 1650

Popis ilustrácie

Knižničná sála, 1727

Text hesla

Klementinum — architektonický komplex v Prahe v Starom Meste, sídlo Národnej knihovny ČR. Založený 1556 ako sídlo jezuitského kolégia (od 1616 univerzity), od 1654 sídlo Karlovej-Ferdinandovej univerzity (vznikla spojením jezuitskej univerzity s Karlovou univerzitou), po jej rozdelení (1882) sídlo jej českej časti, od 1935 sídlo národnej a univerzitnej, neskôr štátnej knižnice (dnes Národní knihovna ČR).

Vzniklo na mieste zaniknutého stredovekého dominikánskeho kláštora. Rozsiahly komplex viacerých stavieb bol budovaný v barokovom štýle v niekoľkých fázach, a to najmä 1653 a 1656 – 1726. Na jeho výstavbe sa zúčastnilo viacero architektov a staviteľov (C. Lurago, F. Caratti, G. D. Orsi de Orsini, K. I. Dientzenhofer, F. M. Kaňka a i.), na výzdobe viacero umelcov (P. Brandl, M. B. Braun, V. V. Reiner, Ch. Tausch, freskár Josef Kramolín, *1730, †1802, a i.).

Súčasťami Klementina sú Kostol najsvätejšieho Salvátora (1578 – 1650, F. Caratti a C. Lurago), Kostol sv. Klementa (v súčasnosti gréckokatolcka Katedrála sv. Klimenta, 1711 – 15), manieristická tzv. vlašská Kaplnka nanebovzatia Panny Márie (1590 – 97), Zrkadlová kaplnka (1724, F. M. Kaňka), refektár (okolo 1670, dnes študovňa Národnej knihovny ČR), Knižničná sála (1727, pravdepodobne podľa plánov K. I. Dientzenhofera; zachovaný barokový interiér s mobiliárom), Astronomická veža (1722; 1751/52 – 1938 slúžila ako astronomické observatórium) a i. Celý areál Klementina bol upravený v 20. a zač. 21. stor.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klementinum [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klementinum