Klement VIII.

Klement VIII., vlastným menom Ippolito Aldobrandini, 24. 2. 1536 Fano, región Marche – 5. 3. 1605 Rím, pochovaný v bazilike Santa Maria Maggiore — pápež (1592 – 1605). Po štúdiách práva na univerzitách v Padove, Perugii a Bologni pôsobil v Rímskej rote, od 1585 kardinál. V rokoch 1588 – 89 dosiahol veľké diplomatické úspechy ako pápežský legát v Poľsku. Pontifikát nastúpil po krátkych pontifikátoch svojich troch predchodcov (Urbana VII., Gregora XIV. a Inocenta IX.) v období snáh o duchovnú reformu rímskokatolíckej cirkvi (cirkevná reforma, tzv. katolícka reforma) a rekatolizácie, ktorú sám podporoval. V úsilí o zjednotenie kresťanov vytvoril podmienky na vznik brestlitovskej cirkevnej únie (1596) založenej na synode v Brest-Litovsku (dnes Brest, Bielorusko), ktorá zjednotila časť pravoslávnej cirkvi s rímskokatolíckou cirkvou. Po konverzii francúzskeho kráľa Henricha IV. (hugenota) na katolícku vieru (1593) zrušil jeho exkomunikáciu a sprostredkoval uzavretie mieru medzi Francúzskom a Španielskom vo francúzskom Vervinse (1598). V roku 1598 pripojil Ferraru k Cirkevnému štátu. Neúspešne sa pokúsil pomôcť Uhorsku v tzv. pätnásťročnej vojne proti Turkom (1593 – 1606). Jeho kontroverznými rozhodnutiami boli sprísnenie činnosti inkvizície, vykonštruované inkvizičné procesy a následné verejné upálenie G. Bruna v Ríme, ako aj popravy nepohodlných príslušníkov talianskych patricijských rodín. Vydal liturgickú knihu rímskeho rítu Rímsky pontifikál (→ Pontificale Romanum, 1596), ktorá určovala pravidlá vysluhovania sviatostí, posviacok a požehnaní biskupmi podľa usmernení tridentského koncilu (1545 – 63), revidovanú verziu Vulgaty (1592) – latinského prekladu Biblie, nové revízie breviára (Rímsky breviár, Breviarium Romanum, 1596), misála (Rímsky misál, Missale Romanum, 1604) a indexu zakázaných kníh (Index librorum prohibitorum, 1596) vrátane zákazu všetkých židovských kníh. V roku 1600 vyhlásil v poradí 12. jubilejný (svätý) rok, počas ktorého Rím navštívilo veľké množstvo pútnikov. Bol jedným z najväčších podporovateľov katolíckych misií. Na vyriešenie teologického sporu medzi dominikánmi a jezuitmi o Božej milosti a slobodnej ľudskej vôli ustanovil špeciálnu komisiu Congregatio de auxiliis (1598), tento spor však pretrvával aj za pontifikátu jeho nástupcov. V súkromnom živote sa vyznačoval zbožnosťou, osobne sa poznal so sv. Filipom Nerim. Vymenoval kardinálov, z ktorých viacerí boli významnými predstaviteľmi katolíckej reformy, napr. Roberta Bellarmina (*1542, †1621) a Cesareho Baronia (*1538, †1607), 1602 vymenoval Františka Saleského za biskupa Ženevy. Zaviedol pápežský zvyk poslať pri narodení kráľovského dieťaťa požehnanú stužku. Zomrel náhle počas zasadania inkvizičného súdu.