Klein-Tesnoskalský, Belo

Klein-Tesnoskalský [klajn-], Belo, pseudonym Abellino et Comp., Béla Mikrosz, Dianthus, Tatránsky, 17. 3. 1853 Hybe, okr. Liptovský Mikuláš – 23. 12. 1941 Prešov — slovenský spisovateľ, historik a publicista. Študoval právo na univerzite v Budapešti (z finančných príčin ho nedokončil), kde sa aktívne zapájal do národného a kultúrno-spoločenského života slovenských študentov združených v Slovenskom spolku. Od 1876 pracovník justičnej služby v Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne a Trenčíne, 1889 – 97 vedúci pozemkovej knihy v Banskej Bystrici a 1897 – 1922 v Prešove. R. 1925 založil mestskú knižnicu v Prešove, 1925 – 33 knihovník a kronikár mesta Prešov.

Spočiatku písal básne v slovenskom jazyku. R. 1873 založil a redigoval mesačník Dunaj, v ktorom publikovala mladá generácia literátov (K. Banšel, D. Z. Lauček, J. Škultéty, Hviezdoslav, Vajanský, Ľ. Rizner, S. B. Hroboň, J. Podhradský a i.), podarilo sa mu však vydať iba 6 čísel. Básne, fejtóny a preklady uverejňoval v časopise Orol, almanachu Tábor, časopise Živena, Národných novinách i v časopise Dunaj. Po vstupe do štátnej služby 1876 – 19 písal výlučne po maďarsky, do maďarčiny prekladal tvorbu Hviezdoslava a Vajanského. Po vzniku ČSR tvoril v slovenčine, písal najmä historické a literárnohistorické štúdie, memoáre a ľudovýchovné, publicistické a populárno-náučné články, od 1923 publikoval v Slovenských pohľadoch.

Autor prác Obrazy z dejín prešovských evanjelikov (1933), Oppidum Hybe (1933) a Slovenská obecná knižnica mesta Prešov (1933), prekladal z maďarskej (A. Arany, K. Mikszáth) a nemeckej (H. Heine) literatúry.