kláštorné školy

kláštorné školy — v širšom význame vzdelávacie zariadenia v kláštoroch niektorých svetových náboženstiev (kresťanských, buddhistických, taoistických), v užšom význame stredoveké latinské školy zakladané od 6. stor. pri kláštoroch na kresťanskom západe na podnet Benedikta z Nursie, ktorý v regule pre rehoľu benediktínov okrem iného zdôrazňoval potrebu rozvíjať učenosť a každému kláštoru nariadil zriadiť školu a knižnicu (→ benediktínske školy). Vzdelávacím obsahom boli okrem náboženských a liturgických predmetov aj slobodné umenia (trívium a kvadrívium), v niektorých sa vyučovala aj medicína a základy poľnohospodárstva, remesiel i kánonického práva. Na rozšírení siete kláštorných škôl v záp. a str. Európe sa od 6., a najmä v 7. – 9. stor. výrazne podieľali írski benediktíni (→ írske misie), jednu z prvých kláštorných škôl založil v pol. 6. stor. aj Cassiodorus Senator v kláštore Vivarium v Kalábrii, ktorý v súčasnosti už neexistuje (jeho presná poloha nie je známa).

Kláštorné školy boli pôvodne určené na vzdelávanie rehoľníkov (tzv. vnútorné školy, scholae interiores), po reforme Benedikta z Aniane (okolo 800) a po vzniku nových reholí (napr. cisterciánov, premonštrátov a iných) sa pri nich zriaďovali aj tzv. vonkajšie školy (scholae exteriores) na vzdelávanie laikov, napr. aj nešľachtických dievčat. Kláštorné školy sa tak stali najvýznamnejšími strediskami intelektuálneho života a stredovekej vzdelanosti, v 8. – 9. stor. vo Franskej ríši šíriteľmi reformy vzdelávania Karola Veľkého (→ karolovská renesancia). Vedúce postavenie v oblasti vzdelávania si udržali asi do 11. stor., neskôr so vznikom katedrálnych škôl, ako aj mestských škôl a univerzít začal ich význam upadať. Na Slovensku sú doložené kláštorné školy viacerých reholí, napr. kláštorná škola benediktínov pri Kláštore sv. Hypolita na Zobore pri Nitre (pravdepodobne koniec 10. stor.) a pri kláštore v Hronskom Beňadiku (asi od 11. stor.). V súčasnosti sú školy spravované rehoľami zaradené v sieti cirkevných škôl.