klasické knihy Číny

klasické knihy Číny — čínske kánonické knihy predstavujúce súhrn tradičnej čínskej vzdelanosti od najstarších čias až do pádu čínskeho cisárstva (1911).

Pôvodne ich tvorilo Šesť kánonických kníh (čín. Liou-ťing, aj Liou-i, Liujing, Liuyi), ktoré predstavovali najstaršie zachované staroveké čínske texty a ktorých znalosť bola v Číne podmienkou zloženia štátnych skúšok: Kniha premien (I-ťing), Kniha piesní (Š’–ťing), Kniha dokumentov (Šu-ťing), Kniha obradov (Li-ťi), Anály jarí a jesení (aj Kronika od jari do jesene, Čchun-čchiou) a Kniha hudby (čín. Jüe-ťing, aj Jüe-ťi, Yuejing, Yueji), ktorá sa však počas pálenia kníh (213 pred n. l.) cisárom Čchin Š’-chuang-tim stratila a v období vlády cisára Wu-tiho (2. stor. pred n. l.) sa celý súbor začal nazývať Päť kánonických kníh (Wu-ťing, Wujing). Konečné znenie Knihy piesní, Knihy dokumentov a Kroniky od jari do jesene (Análov jarí a jesení) sa podľa tradície pripisuje Konfuciovi, historicky to však nie je potvrdené. Po priradení kníh Čouské rituály (aj Čouské obrady, čín. Čou-li, Zhouli) a Obrady a rituály (čín. I-li, Yili), ako aj dvoch komentárov k Análom jarí a jesení – Kung-jangovho komentára (Kung-jang-čuan, Gungyangzhuan) a Ku-liangovho komentára (Ku-liang-čuan, Guliangzhuan) k Piatim kánonickým knihám sa celý súbor označoval ako Deväť kánonických kníh (čín. Ťiou-ťing, Jiujing).

V 9. stor. n. l. bol súbor Deviatich kánonických kníh rozšírený o Knihu o synovskej oddanosti (čín. Siao-ťing, Xiaojing), o Konfuciove Rozhovory a výroky (čín. Lun-jü, Lunyu) a o najstarší čínsky slovník Pravý vzor (čín. Er-ja, Erya), čím vzniklo Dvanásť kánonických kníh (čín. Kchaj-čcheng-š’–ťing, Kaichengshijing), ktoré boli počas dynastie Sung (960 – 1279 n. l.) doplnené o Menciovo dielo (čín. Meng-c’, Mengzi), čím vzniklo Trinásť kánonických kníh (čín. Š’–san-ťing, Shisanjing).

V 12. stor. zostavil najvýznamnejší neokonfuciánsky filozof Ču Si súbor Štyroch klasických kníh konfucianizmu (čín. S’–šu, Sishu), do ktorých zaradil filozofické texty Veľká náuka (aj Veľké učenie, čín. Ta-süe, Daxue), O princípe stredu (aj Traktát o princípe stredu, Cesta stredu, Nemenný stred, čín. Čung-jung, Zhongyong), Konfuciove Rozhovory a výroky (čín. Lun-jü, Lunyu) a spis Menciovo dielo (čín. Meng-c’, Mengzi).