klasická škola ekonómie

Text hesla

klasická škola ekonómie, klasická ekonómia — smer ekonomického myslenia, ktorý sa rozvíjal v 2. pol. 18. stor. – 19. stor. a položil základy liberálneho prístupu k fungovaniu ekonomiky. Jeho vznik je spätý s rozvojom priemyselnej výroby v Spojenom kráľovstve, ako aj s nástupom priemyselnej revolúcie a s ňou súvisiacim zvyšovaním významu priemyselnej výroby z hľadiska ekonomiky štátu. Za predstaviteľa klasickej školy ekonómie v jej začiatkoch (resp. za bezprostredného predchodcu klasickej školy ekonómie) sa považuje W. Petty, k ďalším významným predstaviteľom patria A. Smith, D. Ricardo, T. R. Malthus, J.-B. Say a J. S. Mill, ktorí svojím dielom síce nadviazali na merkantilizmus a fyziokratizmus, pozornosť však sústredili na materiálnu výrobu, makroekonomické subjekty i na ekonomické procesy, ktoré posudzovali z dlhodobého hľadiska. Za historický prelom vo formovaní ekonomického myslenia možno považovať dielo A. Smitha Rozprava o podstate a príčinách bohatstva národov (An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations, 1776; skrátene Bohatstvo národov), v ktorom skúmal a analyzoval podstatu a príčiny bohatstva národov a sformuloval základné črty formovania trhu a trhovej ekonomiky. Fungovanie trhového mechanizmu, ekonomickú slobodu jednotlivca a slobodu konkurencie považoval za spôsob zabezpečenia ekonomickej prosperity jednotlivcov i spoločnosti ako celku (nie je potrebné zasahovanie štátu do hospodárstva; → laissez-faire, laisser-passer), pričom za zdroj rastu bohatstva považoval prácu (zdôrazňoval úlohu deľby práce).

Klasická škola ekonómie rozlišovala medzi prirodzenou a trhovou cenou, pričom podľa jej predstaviteľov trhová cena má tendenciu pohybovať sa okolo prirodzenej ceny, ktorá ovplyvňuje hodnotu statkov, resp. výrobných faktorov. Predstavitelia klasickej školy ekonómie sa zaoberali aj faktormi určujúcimi hodnotu statkov a podali viaceré vysvetlenia tvorby hodnoty (napr. prácou, výrobnými nákladmi). Poukazovali aj na ekonomické prínosy vyplývajúce zo špecializácie výroby a z rozvoja výmeny tovarov prekračujúcich národné hranice (medzinárodný obchod). Sformulovali viacero teórií, napr. teóriu absolútnych nákladov (A. Smith) a teóriu relatívnych (komparatívnych) nákladov (D. Ricardo). Vznikom klasickej školy ekonómie sa ekonómia oddelila od filozofie a stala sa samostatnou spoločenskou vedou. Nadviazala na ňu neoklasická škola ekonómie a ďalšie liberálne smery v ekonomickom myslení. Niektoré prvky učenia klasickej školy ekonómie (napr. teóriu pracovnej hodnoty) využil vo svojej teórii aj K. Marx.

Text hesla

klasická škola ekonómie, klasická ekonómia — smer ekonomického myslenia, ktorý sa rozvíjal v 2. pol. 18. stor. – 19. stor. a položil základy liberálneho prístupu k fungovaniu ekonomiky. Jeho vznik je spätý s rozvojom priemyselnej výroby v Spojenom kráľovstve, ako aj s nástupom priemyselnej revolúcie a s ňou súvisiacim zvyšovaním významu priemyselnej výroby z hľadiska ekonomiky štátu. Za predstaviteľa klasickej školy ekonómie v jej začiatkoch (resp. za bezprostredného predchodcu klasickej školy ekonómie) sa považuje W. Petty, k ďalším významným predstaviteľom patria A. Smith, D. Ricardo, T. R. Malthus, J.-B. Say a J. S. Mill, ktorí svojím dielom síce nadviazali na merkantilizmus a fyziokratizmus, pozornosť však sústredili na materiálnu výrobu, makroekonomické subjekty i na ekonomické procesy, ktoré posudzovali z dlhodobého hľadiska. Za historický prelom vo formovaní ekonomického myslenia možno považovať dielo A. Smitha Rozprava o podstate a príčinách bohatstva národov (An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations, 1776; skrátene Bohatstvo národov), v ktorom skúmal a analyzoval podstatu a príčiny bohatstva národov a sformuloval základné črty formovania trhu a trhovej ekonomiky. Fungovanie trhového mechanizmu, ekonomickú slobodu jednotlivca a slobodu konkurencie považoval za spôsob zabezpečenia ekonomickej prosperity jednotlivcov i spoločnosti ako celku (nie je potrebné zasahovanie štátu do hospodárstva; → laissez-faire, laisser-passer), pričom za zdroj rastu bohatstva považoval prácu (zdôrazňoval úlohu deľby práce).

Klasická škola ekonómie rozlišovala medzi prirodzenou a trhovou cenou, pričom podľa jej predstaviteľov trhová cena má tendenciu pohybovať sa okolo prirodzenej ceny, ktorá ovplyvňuje hodnotu statkov, resp. výrobných faktorov. Predstavitelia klasickej školy ekonómie sa zaoberali aj faktormi určujúcimi hodnotu statkov a podali viaceré vysvetlenia tvorby hodnoty (napr. prácou, výrobnými nákladmi). Poukazovali aj na ekonomické prínosy vyplývajúce zo špecializácie výroby a z rozvoja výmeny tovarov prekračujúcich národné hranice (medzinárodný obchod). Sformulovali viacero teórií, napr. teóriu absolútnych nákladov (A. Smith) a teóriu relatívnych (komparatívnych) nákladov (D. Ricardo). Vznikom klasickej školy ekonómie sa ekonómia oddelila od filozofie a stala sa samostatnou spoločenskou vedou. Nadviazala na ňu neoklasická škola ekonómie a ďalšie liberálne smery v ekonomickom myslení. Niektoré prvky učenia klasickej školy ekonómie (napr. teóriu pracovnej hodnoty) využil vo svojej teórii aj K. Marx.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klasická škola ekonómie [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klasicka-skola-ekonomie