Kľak

Text hesla

Kľak — obec v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji v pohorí Vtáčnik, 650 m n. m.; 218 obyvateľov (2015). Hornatinné územie je zalesnené prevažne bukovými lesmi. Na územie obce zasahuje národná prírodná rezervácia Vtáčnik.

Obec je písomne doložená 1828, 1863, 1877 – 88 ako Klak, 1892 – 1913 Madaraszalja, 1920 Klak.

Vznikla pravdepodobne koncom 17. alebo zač. 18. stor. z osady obce Horné Hámre, prvými osadníkmi boli drevorubači a uhliari (kráľovskí poddaní), ktorí prišli zač. 17. stor. zo Sliezska a sev. Moravy. Patrila do správy Banskej komory v Banskej Štiavnici. Koncom 18. stor. tam bola v prevádzke sklená huta (do 1840). Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom a uhliarstvom.

Počas 2. svetovej vojny sa obyvatelia obce aktívne zapájali do protifašistického odboja, podporovali najmä partizánsku brigádu kapitána J. Nálepku. Zásobovanie partizánov organizoval revolučný národný výbor. Pre pomoc povstalcom pôsobiacim v pohorí Vtáčnik bola obec (spolu s obcou Ostrý Grúň) 21. januára 1945 vypálená (132 domov a hospodárskych stavieb), vyrabovaná a 84 občanov zavraždených jednotkami Waffen-SS (špeciálny protipartizánsky oddiel Edelweiss a príslušníci Heimatschuzu). Po oslobodení (marec 1945) obnovená.

Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Terézie z Ávily (1753). V obci sa nachádzajú pamätník zavraždeným občanom a partizánom (1959) od Jozefa Hučka a pamätná izba protifašistického odboja a vypálenia obce (1963), v blízkosti obce menší pomník nad spoločným hrobom zavraždených (1962) a asi 5 km severových. od obce pamätná turistická Chata na Škurátke (Partizánska chata, 1938 – 39), v ktorej sídlil partizánsky štáb.

Text hesla

Kľak — obec v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji v pohorí Vtáčnik, 650 m n. m.; 218 obyvateľov (2015). Hornatinné územie je zalesnené prevažne bukovými lesmi. Na územie obce zasahuje národná prírodná rezervácia Vtáčnik.

Obec je písomne doložená 1828, 1863, 1877 – 88 ako Klak, 1892 – 1913 Madaraszalja, 1920 Klak.

Vznikla pravdepodobne koncom 17. alebo zač. 18. stor. z osady obce Horné Hámre, prvými osadníkmi boli drevorubači a uhliari (kráľovskí poddaní), ktorí prišli zač. 17. stor. zo Sliezska a sev. Moravy. Patrila do správy Banskej komory v Banskej Štiavnici. Koncom 18. stor. tam bola v prevádzke sklená huta (do 1840). Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom a uhliarstvom.

Počas 2. svetovej vojny sa obyvatelia obce aktívne zapájali do protifašistického odboja, podporovali najmä partizánsku brigádu kapitána J. Nálepku. Zásobovanie partizánov organizoval revolučný národný výbor. Pre pomoc povstalcom pôsobiacim v pohorí Vtáčnik bola obec (spolu s obcou Ostrý Grúň) 21. januára 1945 vypálená (132 domov a hospodárskych stavieb), vyrabovaná a 84 občanov zavraždených jednotkami Waffen-SS (špeciálny protipartizánsky oddiel Edelweiss a príslušníci Heimatschuzu). Po oslobodení (marec 1945) obnovená.

Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Terézie z Ávily (1753). V obci sa nachádzajú pamätník zavraždeným občanom a partizánom (1959) od Jozefa Hučka a pamätná izba protifašistického odboja a vypálenia obce (1963), v blízkosti obce menší pomník nad spoločným hrobom zavraždených (1962) a asi 5 km severových. od obce pamätná turistická Chata na Škurátke (Partizánska chata, 1938 – 39), v ktorej sídlil partizánsky štáb.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kľak [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klak