Kirunavaara

Kirunavaara, aj Kiirunavaara — ložisko železnej rudy magmatického pôvodu vo Švédsku juž. od mesta Kiruna v oblasti masívu Kirunavaara (aj Kiirunavaara). Vzniklo akumuláciou železa v dôsledku jeho značnej hustoty v spodnej časti magmatického kozuba. Hlavnou zložkou rudy je magnetit. Jedno z najväčších ložísk železnej rudy na svete (vďaka nemu je Švédsko najväčším producentom železa v Európskej únii). Pre zlú dostupnosť a nevhodné klimatické podmienky, ako aj pre vysoký obsah fosforu v rude tam ťažba do konca 19. stor. nemala väčší význam (spočiatku prebiehala povrchovo, od 60. rokov 20. stor. hlbinne), vďaka zdokonaleniu spracovania rudy (odstránenie fosforu) a dobudovaniu železnice (1899) sa však zatraktívnila. Produkcia železa sa v ďalšom období stále zvyšovala (24 mil. t, 1973; 27,5 mil. t, 2008, 70 mil. t, 2015), predpokladá sa, že 2020 sa vyťaží 100 mil. t rudy. Sev. od Kiruny leží vrch Luossavaara s ložiskom železnej rudy ťaženej v 20. stor. povrchovým spôsobom. Banskú činnosť v oblasti prevádzkuje už od 19. stor. koncern Luossavaara-Kiirunavaara Aktiebolag (LKAB, založený 1890) so sídlom v meste Luleå. Počas 2. svetovej vojny zohrávala železná ruda z tejto oblasti významnú úlohu v nemeckom vojenskom priemysle.