Kirké

Text hesla

Kirké, lat. Circe, nesklonné — v gréckej mytológii mocná čarodejnica, dcéra boha Hélia a Ókeanidy Persé. Žila na bájnom ostrove Aiaié v spoločnosti svojich služobníc nýmf v paláci zo zlata a slonoviny stráženom levmi a vlkmi. Jej bratom bol kolchidský kráľ Aiétés. Kirké trestala neposlušnosť ľudí ich premenou na iné živočíchy. Boh hôr a lesov (podľa Vergília Faunov otec) Picus uprednostnil pred Kirké nymfu Kanentu (lat. Canens), začo ho Kirké premenila na ďatľa (lat. picus), neskôr bola ohrdnutá aj morským bohom Glaukom, preto premenila svoju sokyňu Skyllu na obludu.

Vľúdne však prijala argonautov, Jásona a Medeu zbavila očistným obradom Diovho hnevu a poradila im, ako bezpečne doplávať do Jásonovej vlasti Iolku (dnes Volos). Keď na Aiaii pristál Odyseus, ktorý sa vracal z Tróje, Kirké premenila čarovným nápojom a šibnutím prútika jeho druhov na diviaky. Odyseus unikol premene a podobu človeka si zachoval vďaka zázračnej rastline nazývanej móly a prinútil Kirké, aby vrátila jeho priateľom pôvodnú podobu. Kirké ich odčarovala a poradila Odyseovi, ako si má bezpečne vyžiadať v podsvetí radu od veštca Teiresia. Odyseus s priateľmi sa ku Kirké ešte na jeden deň vrátil a ona im pred odchodom na Itaku dala pokyny, ako bezpečne preplávať okolo Sirén či Skylly a Charybdy. Medzitým Kirké počala s Odyseom syna Télegona (podľa inej verzie stihla porodiť viacero detí). Neskôr, po Odyseovej smrti na Itake, preniesol Télegonos otcovo telo na Kirkin ostrov, kde ho pochoval.

Kirké sa stala námetom viacerých literárnych (Homér: Odysseia; Ovídius: Premeny; Vergílius: Aeneis) a hudobných diel, napr. opier (M. A. Charpentier: Kirké, Circé, 1675, na text drámy Thomasa Corneilla; J. Mysliveček: Kirké, La Circe, 1779; W. Egk: Kirké, Circe, 1945), vo výtvarnom umení bola zobrazovaná väčšinou s Odyseom, napr. na antických vázových maľbách (od 6. stor. pred n. l.) a obrazoch (D. Dossi: Kirké a jej milenci, okolo 1514 – 16; B. Spranger: Odyseus a Kirké, koniec 16. stor.; J. W. Waterhouse: Kirké ponúkajúca pohár Odyseovi, 1891).

Popis ilustrácie

Kirké a Odyseus, červenofigúrový kráter, 440 pred n. l., Metropolitan Museum of Art, New York

Text hesla

Kirké, lat. Circe, nesklonné — v gréckej mytológii mocná čarodejnica, dcéra boha Hélia a Ókeanidy Persé. Žila na bájnom ostrove Aiaié v spoločnosti svojich služobníc nýmf v paláci zo zlata a slonoviny stráženom levmi a vlkmi. Jej bratom bol kolchidský kráľ Aiétés. Kirké trestala neposlušnosť ľudí ich premenou na iné živočíchy. Boh hôr a lesov (podľa Vergília Faunov otec) Picus uprednostnil pred Kirké nymfu Kanentu (lat. Canens), začo ho Kirké premenila na ďatľa (lat. picus), neskôr bola ohrdnutá aj morským bohom Glaukom, preto premenila svoju sokyňu Skyllu na obludu.

Vľúdne však prijala argonautov, Jásona a Medeu zbavila očistným obradom Diovho hnevu a poradila im, ako bezpečne doplávať do Jásonovej vlasti Iolku (dnes Volos). Keď na Aiaii pristál Odyseus, ktorý sa vracal z Tróje, Kirké premenila čarovným nápojom a šibnutím prútika jeho druhov na diviaky. Odyseus unikol premene a podobu človeka si zachoval vďaka zázračnej rastline nazývanej móly a prinútil Kirké, aby vrátila jeho priateľom pôvodnú podobu. Kirké ich odčarovala a poradila Odyseovi, ako si má bezpečne vyžiadať v podsvetí radu od veštca Teiresia. Odyseus s priateľmi sa ku Kirké ešte na jeden deň vrátil a ona im pred odchodom na Itaku dala pokyny, ako bezpečne preplávať okolo Sirén či Skylly a Charybdy. Medzitým Kirké počala s Odyseom syna Télegona (podľa inej verzie stihla porodiť viacero detí). Neskôr, po Odyseovej smrti na Itake, preniesol Télegonos otcovo telo na Kirkin ostrov, kde ho pochoval.

Kirké sa stala námetom viacerých literárnych (Homér: Odysseia; Ovídius: Premeny; Vergílius: Aeneis) a hudobných diel, napr. opier (M. A. Charpentier: Kirké, Circé, 1675, na text drámy Thomasa Corneilla; J. Mysliveček: Kirké, La Circe, 1779; W. Egk: Kirké, Circe, 1945), vo výtvarnom umení bola zobrazovaná väčšinou s Odyseom, napr. na antických vázových maľbách (od 6. stor. pred n. l.) a obrazoch (D. Dossi: Kirké a jej milenci, okolo 1514 – 16; B. Spranger: Odyseus a Kirké, koniec 16. stor.; J. W. Waterhouse: Kirké ponúkajúca pohár Odyseovi, 1891).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kirké [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kirke