Kirgizi

Text hesla

Kirgizi

1. Jenisejskí Kirgizi — v historiografii zaužívané označenie turkických kmeňov (na odlíšenie od súčasných Kirgizov) sídliacich od staroveku na hornom toku rieky Jenisej v Minusinskej kotline približne na území dnešnej republiky Tuva (Ruská federácia). Na rozdiel od súčasných Kirgizov patrili ku kaukazoidnej (europoidnej) variete (rase, populácii), boli plavovlasí a modrookí. Známi ako vynikajúci bojovníci, základným spôsobom obživy bol chov dobytka, významné bolo i poľnohospodárstvo, zaoberali sa aj spracúvaním kovov a kože, hrnčiarstvom, tkáčstvom a i. Prvá historická zmienka o nich pochádza z čínskych prameňov z 3. stor. pred n. l., v ktorom sa spomínajú ako Kyrkuni. Postupne sa dostali pod vplyv Ujgurov a i. turkických etník a 820 n. l. utvorili štátny útvar Kirgizský kaganát. Začiatkom 13. stor. si ich podrobili Mongoli. Podieľali sa na etnogenéze Chakasov, Čulymov a dnešných Kirgizov (podľa jednej z hypotéz časť z nich pod tlakom mongolských kmeňov migrovala už od 10. stor. vo viacerých vlnách na územie dnešného Kirgizska; podľa niektorých autorov však nejestvuje žiadna súvislosť medzi Jenisejskými a dnešnými Kirgizmi);

2. vlastní Kirgizi, aj Kyrgyzi, vlastným menom Kyrgyzdar — turkický národ tvoriaci základ obyvateľstva Kirgizska; 4 mil. (2012). Žijú v Uzbekistane, Číne (1954 zriadená Kirgizská autonómna prefektúra Kche-c’–le-su v rámci Autonómnej oblasti Sin-ťiang), Tadžikistane, Rusku, Kazachstane, Turecku, na Ukrajine, v Turkménsku a Afganistane; spolu asi 5 mil. (2012). Z antropologického hľadiska majú zo všetkých stredoázijských etník (okrem Kazachov) najviac mongoloidných čŕt. Hovoria kirgizským jazykom. Pôvodným náboženstvom bol tengrijský šamanizmus (→ Tengri), v súčasnosti väčšinou vyznávajú islam (sunniti), v menšej miere buddhizmus (tzv. tarbagatajskí Kirgizi, t. j. Kirgizi žijúci v oblasti pohoria Tarbagataj v Číne). Šamanizmus a uctievanie predkov sú však i naďalej dôležitou zložkou ich náboženskej tradície. Tradične sa delia na 3, resp. 4 základné rodové skupiny (On/Ong Kanat; Sol Kanat; Ičkilik; rody nekirgizského pôvodu a zmiešané rody). Až do 20. rokov 20. stor. sa nazývali Karakirgizi. Moderný kirgizský národ sa utvoril ako výsledok migračných vĺn rôznych etník, ktoré prebehli v 12. – 15. stor. pod tlakom mongolských kmeňov, predpokladá sa, že na etnogenéze Kirgizov sa podieľali Huni, Sakovia, Wusuni, Karlukovia, Kypčakovia, Karakitani, Najmani, Ujguri, Nogaji, Kazachovia a i., podľa niektorých historikov najmä Jenisejskí Kirgizi. Hoci sa etnonymum Kirgiz začalo objavovať už od 6. stor. n. l., jeho používanie na jednoznačné označenie tohto etnika možno potvrdiť až od 15. stor. V 16. stor. sa časť územia obývaného Kirgizmi stala súčasťou Džungárskeho chanátu, v pol. 18. stor. Číny (za vlády mandžuskej dynastie Čching) a v pol. 19. stor. Kokandského chanátu. V 60. a 70. rokoch 19. stor. sa dostali (najprv sever územia, potom juh) pod vládu Ruska (→ Kirgizsko, Dejiny). Základným spôsobom obživy bolo kočovné a polokočovné pastierstvo (kozy, ovce, kone, ťavy), miestami i poľnohospodárstvo (pestovanie pšenice, raže, prosa), doplnkovým rybolov a lov. Od konca 18. stor. pod vplyvom Rusov prechádzali na usadlý spôsob života. Z tradičných remesiel vynikajú v spracovaní kože, vlny a kovov (kovotepectvo, zlatníctvo). Majú rozvinutú kultúru, bohatý folklór (piesne, legendy, epos → Manas), literatúru (→ kirgizská literatúra), hudbu (→ stredoázijská hudba) a umenie (→ stredoázijské umenie);

3. súhrnné označenie všetkého obyvateľstva Kirgizska bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk.

Text hesla

Kirgizi

1. Jenisejskí Kirgizi — v historiografii zaužívané označenie turkických kmeňov (na odlíšenie od súčasných Kirgizov) sídliacich od staroveku na hornom toku rieky Jenisej v Minusinskej kotline približne na území dnešnej republiky Tuva (Ruská federácia). Na rozdiel od súčasných Kirgizov patrili ku kaukazoidnej (europoidnej) variete (rase, populácii), boli plavovlasí a modrookí. Známi ako vynikajúci bojovníci, základným spôsobom obživy bol chov dobytka, významné bolo i poľnohospodárstvo, zaoberali sa aj spracúvaním kovov a kože, hrnčiarstvom, tkáčstvom a i. Prvá historická zmienka o nich pochádza z čínskych prameňov z 3. stor. pred n. l., v ktorom sa spomínajú ako Kyrkuni. Postupne sa dostali pod vplyv Ujgurov a i. turkických etník a 820 n. l. utvorili štátny útvar Kirgizský kaganát. Začiatkom 13. stor. si ich podrobili Mongoli. Podieľali sa na etnogenéze Chakasov, Čulymov a dnešných Kirgizov (podľa jednej z hypotéz časť z nich pod tlakom mongolských kmeňov migrovala už od 10. stor. vo viacerých vlnách na územie dnešného Kirgizska; podľa niektorých autorov však nejestvuje žiadna súvislosť medzi Jenisejskými a dnešnými Kirgizmi);

2. vlastní Kirgizi, aj Kyrgyzi, vlastným menom Kyrgyzdar — turkický národ tvoriaci základ obyvateľstva Kirgizska; 4 mil. (2012). Žijú v Uzbekistane, Číne (1954 zriadená Kirgizská autonómna prefektúra Kche-c’–le-su v rámci Autonómnej oblasti Sin-ťiang), Tadžikistane, Rusku, Kazachstane, Turecku, na Ukrajine, v Turkménsku a Afganistane; spolu asi 5 mil. (2012). Z antropologického hľadiska majú zo všetkých stredoázijských etník (okrem Kazachov) najviac mongoloidných čŕt. Hovoria kirgizským jazykom. Pôvodným náboženstvom bol tengrijský šamanizmus (→ Tengri), v súčasnosti väčšinou vyznávajú islam (sunniti), v menšej miere buddhizmus (tzv. tarbagatajskí Kirgizi, t. j. Kirgizi žijúci v oblasti pohoria Tarbagataj v Číne). Šamanizmus a uctievanie predkov sú však i naďalej dôležitou zložkou ich náboženskej tradície. Tradične sa delia na 3, resp. 4 základné rodové skupiny (On/Ong Kanat; Sol Kanat; Ičkilik; rody nekirgizského pôvodu a zmiešané rody). Až do 20. rokov 20. stor. sa nazývali Karakirgizi. Moderný kirgizský národ sa utvoril ako výsledok migračných vĺn rôznych etník, ktoré prebehli v 12. – 15. stor. pod tlakom mongolských kmeňov, predpokladá sa, že na etnogenéze Kirgizov sa podieľali Huni, Sakovia, Wusuni, Karlukovia, Kypčakovia, Karakitani, Najmani, Ujguri, Nogaji, Kazachovia a i., podľa niektorých historikov najmä Jenisejskí Kirgizi. Hoci sa etnonymum Kirgiz začalo objavovať už od 6. stor. n. l., jeho používanie na jednoznačné označenie tohto etnika možno potvrdiť až od 15. stor. V 16. stor. sa časť územia obývaného Kirgizmi stala súčasťou Džungárskeho chanátu, v pol. 18. stor. Číny (za vlády mandžuskej dynastie Čching) a v pol. 19. stor. Kokandského chanátu. V 60. a 70. rokoch 19. stor. sa dostali (najprv sever územia, potom juh) pod vládu Ruska (→ Kirgizsko, Dejiny). Základným spôsobom obživy bolo kočovné a polokočovné pastierstvo (kozy, ovce, kone, ťavy), miestami i poľnohospodárstvo (pestovanie pšenice, raže, prosa), doplnkovým rybolov a lov. Od konca 18. stor. pod vplyvom Rusov prechádzali na usadlý spôsob života. Z tradičných remesiel vynikajú v spracovaní kože, vlny a kovov (kovotepectvo, zlatníctvo). Majú rozvinutú kultúru, bohatý folklór (piesne, legendy, epos → Manas), literatúru (→ kirgizská literatúra), hudbu (→ stredoázijská hudba) a umenie (→ stredoázijské umenie);

3. súhrnné označenie všetkého obyvateľstva Kirgizska bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kirgizi [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kirgizi