Kikujovia

Text hesla

Kikujovia, vlastným menom Agĩkũyũ — východoafrická etnická skupina v juž. Keni (najmä okresy Kiambu, Kirinyaga, Laikipia, Murang’a, Nairobi, Nakuru, Nyandarua a Nyeri), najpočetnejšia národnosť Kene, 6 mil. (2014). Menšie skupiny Kikujov žijú i v Ugande a Tanzánii; spolu asi 7 mil. (2014). Náboženstvo: kresťanstvo (od 20. rokov 20. stor., prevažne rímski katolíci a protestanti) i pôvodné tradičné africké náboženstvo (najvyšším bohom stvoriteľom je Ngai sídliaci na posvätnom vrchu Keňa; uctievajú aj duchov predkov a posvätné stromy). Kikujský jazyk (kikujčina, gĩkũyũ) patrí do benue-konžskej skupiny nigersko-konžskej vetvy konžsko-kordofánskej jazykovej rodiny. Hojne sa používa v kenských médiách, časopisoch a knižných publikáciách. Väčšina Kikujov okrem materčiny ovláda aj angličtinu a swahilčinu.

Pôvod Kikujov je nejasný, predpokladá sa, že na svoje súčasné územie (náhorná plošina okolo vrchu Keňa a juž. od neho nazývaná aj Kikuyuland, Kikujsko) prišli asi v 15. stor. z oblasti ležiacej na severovýchod od rieky Tana. Podľa tradície odvodzujú svoj pôvod od Gikuju, jedného zo synov boha Ngaiho. Nikdy nevytvorili centralizovaný štát a ich sociálna štruktúra bola veľmi zložitá. Delili sa na 9 klanov, v každej dedine vládla rada 9 staršinov (staršina vykonával aj funkciu najvyššieho kňaza), dediny sa zoskupovali do skupín po 9, z ktorých každá si volila zástupcu do vyššej rady zvanej mbari; na tomto systéme fungovala aj držba pôdy. Zaoberali sa najmä poľnohospodárstvom (pestovanie prosa, kukurice, manioku, pšenice), pastierstvom (kozy, ovce, hovädzí dobytok), včelárstvom a obchodom (káva, čaj, tabak), rozvinuté boli aj remeslá (kováčstvo, hrnčiarstvo, tkáčstvo). Kikujovia majú bohatý folklór (legendy, piesne, tance), významné sú tradičné liečiteľstvo a mágia.

Po príchode britských kolonizátorov boli od začiatku 20. stor. nútení opúšťať svoje pôvodné sídelné oblasti (ich pôda bola vyvlastnená v prospech európskych prisťahovalcov), stali sa námezdnými robotníkmi alebo odchádzali do miest, kde tvorili početnú vrstvu proletariátu. Tieto sociálne skupiny Kikujov sa napokon stali hlavnými nositeľmi viacerých hnutí odporu proti britskej nadvláde, ktoré vyvrcholili 1952 – 56 krvavo potlačeným ozbrojeným povstaním Mau Mau (→ Keňa, Dejiny). K etnickej skupine Kikujov patril aj prvý prezident Kene J. Kenyatta (o. i. autor etnografických diel o histórii, tradíciách a legendách Kikujov), v súčasnosti sú Kikujovia zastúpení vo väčšine vrcholových politických a hospodárskych pozícií, napr. politik a bývalý prezident Mwai Kibaki (*1931), od 2013 úradujúci prezident U. M. Kenyatta, nositeľka Nobelovej ceny mieru (2004) W. Maathaiová (Maathai), po anglicky píšuci spisovatelia Ngũgĩ wa Thiong’o, Meja Mwangi (*1948) a i.

Zverejnené v marci 2017.

Kikujovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kikujovia