Kičéovia

Popis ilustrácie

Kičéovia v tradičných odevoch predvádzajúci tzv. jelení tanec

Text hesla

Kičéovia, Quichéovia, vlastným menom Ajk’iche’ winaq — stredoamerický indiánsky kmeň z juhozáp. Guatemaly (departementy El Quiché, Totonicapán, Quetzaltenango a Sololá); 1 mil. (2011). Zaoberajú sa poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice, pšenice, kávy) a remeslami (najmä šperkárstvom, hrnčiarstvom a tkáčstvom), doplnkovo rybolovom a včelárstvom. Náboženstvo: kresťanstvo (rímski katolíci) so silnými pozostatkami pôvodnej viery. V súčasnosti sa čoraz častejšie stávajú príslušníkmi rôznych protestantských denominácií. Hovoria jazykom quiché (katzijobal) patriacim do skupiny quiché vetvy quiché-mam mayskej jazykovej rodiny. Väčšina Kičéov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú i španielčinu.

Pôvod Kičéov je nejasný, jazykovo a kultúrne sa zaraďujú do mayského kultúrneho okruhu. Ich expanzia v predkolumbovskom období (od 11. stor.) viedla k utvoreniu vlastného, kultúrne vyspelého štátneho útvaru (v období najväčšieho rozkvetu okolo 1450 sa rozprestieral od pobrežia Tichého oceána na juhu po dnešné mesto Sacapulas na severe) s centrom v meste Q’umarkaaj (aztécky Utatlán; asi 2,5 km záp. od dnešného mesta Santa Cruz del Quiché; počas archeologických výskumov boli objavené chrámové pyramídy, paláce a i.). Úhlavnými nepriateľmi Kičéov boli Kakčikelovia, ktorí sa napokon proti nim spojili so španielskymi conquistadormi (P. de Alvarado), Tlaxcaltékmi a Aztékmi a 1524 porazili posledného vládcu Kičéov Tecúna Umána (*asi 1500, †1524) v bitke v doline Xelajú (v blízkosti dnešného mesta Quetzaltenango).

Posvätnou knihou Kičéov zaznamenávajúcou ich mýty, legendy a dejiny do príchodu Španielov je Popol Vuh (Kniha Rady). K ďalším zachovaným literárnym pamiatkam v jazyku quiché patria Vládci Totonicapánu (Título de Totonicapán), ktorej španielsky preklad bol objavený 1860 a originál nečakane 1973, a tanečná dráma Princ z Rabinalu (Rabinal Achí) pochádzajúca ešte z predkolumbovského obdobia (v 15. stor. sa nazývala Bubnový tanec, Xajooj Tun), uvádzaná každoročne v meste Rabinal počas sviatku sv. Pavla; 2005 a 2008 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO ako jediný existujúci záznam predkolumbovského mayského divadla. V súčasnosti narastá úsilie o kultúrnu a jazykovú revitalizáciu Kičéov, a to najmä zásluhou nositeľky Nobelovej ceny mieru (1992) R. Menchúovej (Menchú) pochádzajúcej z kmeňa Kičéov a angažujúcej sa za práva Indiánov.

Zverejnené v marci 2017.

Kičéovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kiceovia