kerygma

kerygma [gr.] —

1. v starovekom Grécku a Ríme vyhlásenie uskutočnené úradným hlásateľom (gr. kérygma = posolstvo, vyhlásenie, rozkaz, zvestovanie);

2. v kresťanskej teológii ohlasovanie, zvestovanie radostnej zvesti (evanjelia) o Božom kráľovstve. Je základným posolstvom kresťanstva predstavujúcim Boží plán spásy pre každého človeka. Obsah kerygmy, ktorým je zvesť o spasiteľskom účinku smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, je zachytený v novozákonných spisoch Biblie, neskôr bol sformulovaný do vyznaní viery a premietnutý do základného učenia cirkvi (dogiem). Prvotné hlásanie kerygmy (po Ježišovi Kristovi) vykonávali apoštoli a ich nasledovníci (prví kresťania), v súčasnosti je o. i. pevnou súčasťou homílie. Začiatkom 20. stor. vznikol v protestantskej i v katolíckej cirkvi nový kritický prúd teológie, tzv. kerygmatická teológia, ktorá kladie dôraz na kerygmu a oddeľuje historickú skutočnosti v živote Ježiša Krista od viery. K jej najvýznamnejším predstaviteľom patria protestantskí teológovia K. Barth, R. K. Bultmann a P. Tillich a rímskokatolícky teológ jezuita Josef Andreas Jungmann (*1889, †1975).