Kerberos
Kerberos a Herakles v podsvetí, etruská červenofigúrová keramika, okolo 520 – 510 pred n. l., Louvre, Paríž
Kerberos, genitív Kerbera, lat. Cerberus — v gréckej mytológii obludný pes strážiaci vchod do Hádovej ríše (podsvetie; → Hádes). Potomok stohlavého obra Tyfóna a položeny polohada Echidny, brat Sfingy, Hydry, Chiméry, dvojhlavého psa Orthra a (podľa niektorých zdrojov) nemejského leva. Vchod do podsvetia strážil s Chimérou a takmer nikoho nepustil naspäť do sveta živých. Návrat sa podaril iba Orfeovi (omámil Kerbera spevom a hrou na lýre), Aeneovi (jeho sprievodkyňa Sibylla uspala Kerbera medovým koláčom), Psyche (podala Kerberovi jačmenný koláč) a Heraklovi (premohol Kerbera holými rukami a priviedol ho pred Eurysthea). Kerberos býva zvyčajne zobrazovaný najmä na antických vázových maľbách (hydria Herakles privádza Kerbera pred Eurysthea, 6. stor. pred n. l.) a metópach (Diov chrám v Olympii, Héfaisteion v Aténach, 5. stor. pred n. l.) s dvoma alebo s troma hlavami (podľa niektorých zdrojov však mal aj 50 či 100 hláv), na ktorých mal namiesto srsti hady, a s chvostom ukončeným dračou hlavou. Jeden z najpozoruhodnejších literárnych opisov Kerbera je zachytený v Božskej komédii (Dante Alighieri, časť Peklo, VI. spev).