keprová väzba
keprová väzba, keper — 1. väzba tkanín s charakteristickým pravým alebo ľavým uhlopriečnym riadkovaním. Podľa počtu väzbových bodov v striedaní môže byť keprová väzba troj-, štvor- alebo päťväzbová, podľa prevládajúcich osnovných nití na lícnej strane osnovná (v praxi používanejšia) alebo útková. Čiastočnými zmenami (pridaním väzbových bodov, zmenou riadkov ap.) vznikajú rôzne odvodené keprové väzby, napr. dvoj- alebo viacstupňová, hrotová (spiatočná), krížová, lomená, zosilnená (spevnená) a viacriadková. Keprová väzba sa používa na tkanie mäkkých a pružných tkanín, základná keprová väzba najmä na výrobu bavlnárskych tkanín (napr. barchet, cajg, denim, flanel), odvodené keprové väzby na vlnárske tkaniny na vrchné odevy (napr. gabardén). Vo výrobe tradičných tkanín na Slovensku patrila keprová väzba popri plátnovej a ripsovej väzbe k najpoužívanejším. Zhotovovali sa ňou odevné (zástery, družbovské ručníky) i bytové (obrusy, obliečky na periny a na vankúše, kútne plachty) tkaniny, ktoré sa tkali na ľanovej alebo na bavlnenej osnove najmä červeným bavlneným alebo vlneným útkom, ako aj ľanové a konopné hospodárske textílie (vrecia, plachty) a niektoré druhy súkna (karazia, garažia). Obľúbená bola štvorväzbová keprová väzba tkaná so 4 niteľnicami. Keprovou väzbou sa tkali obojlícny zosilnený cirkas a cvilich (na viac ako 4 niteľniciach so zložitým vzorom; obidva druhy tkali iba remeselní tkáči). Na východnom Slovensku sa po domácky vyrábal drilich tkaný na hrubej osnove modrým alebo bielym útkom, z ktorého sa zhotovovali napr. mužské odevy;
2. väzba pletenín, ktorá je typická šikmým riadkovaním; existuje viac druhov, pričom môže byť osnovná aj záťažná.