kentauri

Text hesla

kentauri [gr.], jednotné č. kentaurus, gr. kentauroi — v gréckej mytológii divé a drsné bytosti, ktoré mali hornú časť tela ľudskú a dolnú časť konskú, poloľudia-polokone. Príbuzní mýtického kmeňa Lapitov. Podľa mytológie žili na tesálskom polostrove Magnésia pri pohorí Pélion a v strednom Grécku pri fthiótskom pohorí Oité. Podľa Pindara vznikli zo spojenia Kentaura s divou tesálskou kobylou, podľa inej verzie zo spojenia lapitského kráľa Ixióna s oblakom, ktorému dal Zeus podobu Héry, či priamo s bohyňou oblakov Nefelou (odtiaľ názov nubigenae = potomkovia oblaku). Na svadbe Ixiónovho syna Peirithoa vyvolali konflikt s Lapitmi, pretože kentaur Eurytión sa tam v opitosti pokúsil uniesť nevestu a ďalší kentauri iné ženy. Lapiti vyhnali kentaurov z tesálskeho územia, tí však znova napádali lapitské a iné ženy.

Víťazstvo Lapitov nad kentaurmi sa v starovekom Grécku stalo symbolom víťazstva civilizácie nad barbarstvom a boj s kentaurmi (známy ako kentauromachia) častým námetom diel antického výtvarného umenia (metópy Kentaur unáša Lapitku na západnom štíte Diovho chrámu v Olympii, 460 pred n. l., a Kentaur a Lapit na Parthenóne v Aténach, 5. stor. pred n. l.), v literatúre je známy najmä z Ovídiových Premien (12, 210 – 535). Hrubosť kentaurov bola neskôr zjemnená roztopašnosťou (so silénmi tvorili súčasť sprievodu boha Dionýza). Výnimku medzi kentaurmi predstavoval Cheirón, syn Krona a Ókeanidy Filyry. V staršom gréckom výtvarnom umení sú kentauri zobrazovaní s prednými ľudskými a so zadnými konskými nohami (bronzový basreliéf z Olympie, 630 pred n. l.), v novšom so štyrmi konskými nohami (grécke vázy zo 7. – 5. stor. pred n. l.; mozaika Boj kentaurov so šelmami z Hadriánovej vily v Tivoli, okolo 125 n. l., Štátne múzeá v Berlíne). Ženy kentaurky (v mýtoch nedoložené) zobrazoval Zeuxis (napr. nezachovaná Kentauria rodina, 5. – 4. stor. pred n. l. spomínaná Lukianom zo Samosaty; vzor pri tvorbe iných malieb, o. i. v Pompejach). Kentauri i kentauromachia sa stali aj námetom výtvarných diel novodobých umelcov (Michelangela Buonarrotiho, P. P. Rubensa, A. Rodina, P. Picassa).

Text hesla

kentauri [gr.], jednotné č. kentaurus, gr. kentauroi — v gréckej mytológii divé a drsné bytosti, ktoré mali hornú časť tela ľudskú a dolnú časť konskú, poloľudia-polokone. Príbuzní mýtického kmeňa Lapitov. Podľa mytológie žili na tesálskom polostrove Magnésia pri pohorí Pélion a v strednom Grécku pri fthiótskom pohorí Oité. Podľa Pindara vznikli zo spojenia Kentaura s divou tesálskou kobylou, podľa inej verzie zo spojenia lapitského kráľa Ixióna s oblakom, ktorému dal Zeus podobu Héry, či priamo s bohyňou oblakov Nefelou (odtiaľ názov nubigenae = potomkovia oblaku). Na svadbe Ixiónovho syna Peirithoa vyvolali konflikt s Lapitmi, pretože kentaur Eurytión sa tam v opitosti pokúsil uniesť nevestu a ďalší kentauri iné ženy. Lapiti vyhnali kentaurov z tesálskeho územia, tí však znova napádali lapitské a iné ženy.

Víťazstvo Lapitov nad kentaurmi sa v starovekom Grécku stalo symbolom víťazstva civilizácie nad barbarstvom a boj s kentaurmi (známy ako kentauromachia) častým námetom diel antického výtvarného umenia (metópy Kentaur unáša Lapitku na západnom štíte Diovho chrámu v Olympii, 460 pred n. l., a Kentaur a Lapit na Parthenóne v Aténach, 5. stor. pred n. l.), v literatúre je známy najmä z Ovídiových Premien (12, 210 – 535). Hrubosť kentaurov bola neskôr zjemnená roztopašnosťou (so silénmi tvorili súčasť sprievodu boha Dionýza). Výnimku medzi kentaurmi predstavoval Cheirón, syn Krona a Ókeanidy Filyry. V staršom gréckom výtvarnom umení sú kentauri zobrazovaní s prednými ľudskými a so zadnými konskými nohami (bronzový basreliéf z Olympie, 630 pred n. l.), v novšom so štyrmi konskými nohami (grécke vázy zo 7. – 5. stor. pred n. l.; mozaika Boj kentaurov so šelmami z Hadriánovej vily v Tivoli, okolo 125 n. l., Štátne múzeá v Berlíne). Ženy kentaurky (v mýtoch nedoložené) zobrazoval Zeuxis (napr. nezachovaná Kentauria rodina, 5. – 4. stor. pred n. l. spomínaná Lukianom zo Samosaty; vzor pri tvorbe iných malieb, o. i. v Pompejach). Kentauri i kentauromachia sa stali aj námetom výtvarných diel novodobých umelcov (Michelangela Buonarrotiho, P. P. Rubensa, A. Rodina, P. Picassa).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kentauri [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kentauri