Kechnec
Poloha
Mapa obce
Kechnec, Kenyhec — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji v južnej časti Košickej kotliny pri hranici s Maďarskom, 171 m n. m.; 1 137 obyvateľov, 86,2 % slovenskej, 10,3 % maďarskej národnosti (2021). Na neogénnych horninách prekrytých riečnymi sedimentmi Hornádu vznikol rovinný reliéf. Územie je odlesnené. V katastri obce sa nachádza Priemyselná zóna Kechnec s fungujúcim komplexom infraštruktúry.
Obec je písomne doložená v rokoch 1220, 1221 ako Felnemet, v roku 1295 Felnempty, 1319 Fwlnempthy, v rokoch 1332 – 37 Felnempti, v roku 1401 Felsewnemety, 1405 Felnempty alio nomine Kemnech-Keghnech, 1430 Kechnicznemethi, 1431 Kehnech, 1449 Felnempty, item molendini in fine Knyanyacz alio nomine Kuszyna, 1491 Kyszina, Kuszyna, 1520 Kehnech Nemethy, 1553 Kechnyecznemethy, 1560 Kenyhecz, Nempty, 1564 Kechnecz Nemthy, 1568 Kehnecz Nemety, 1577 Kehnecz Némety, v rokoch 1605, 1630, 1746 Kenyhecz, 1773, 1786 Kenyhecz, v roku 1808 Kenyhecz, Kehněc, v rokoch 1863 – 1913 Kenyhec, v roku 1920 Keňhec, v rokoch 1927 – 38 Kehnec, 1938 – 45 Kenyhec, 1945 – 48 Kehnec, 1948 – 64, v roku 1990 Kechnec.
Pôvodne bola kráľovským majetkom dosídleným nemeckými hosťami. Patrila k stolici desiatich dedín nemeckých hostí kráľovnej, ktorá mala sídlo vo Vižoli a bola vyňatá spod stoličného súdu Abovskej stolice. V roku 1338 je tam doložený mlyn. V 15. stor. patrila šľachticom z Perína, neskôr viacerým zemanom. V roku 1689 ju kráľ Leopold I. daroval Jánovi Čikovičovi. V období 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku, 1964 – 85 zlúčená s obcou Milhosť do obce Hraničná pri Hornáde, 1986 – 90 pričlenená k obci Seňa, od roku 1990 predstavuje samostatnú obec. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom.
Archeologické nálezy: sídlisko aurignacienskej kultúry, stopy osídlenia bukovohorskej kultúry a z eneolitu, nálezy pilinskej kultúry, žiarové hroby lužickej kultúry. Osídlenie z halštatskej a rímskej doby (przeworská kultúra), pohrebisko z obdobia avarského kaganátu (8. – začiatok 9. stor.).
Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (1749, rekonštruovaný 1992 – 93), klasicistická kúria z 2. polovica 18. stor.