keč

keč [angl.] — dvojsťažňová loď (plachetnica) slúžiaca na športové a rekreačné účely. Má výrazne vyšší predný (hlavný) a nižší zadný (bezanový) sťažeň (tvorí 2/3 výšky hlavného sťažňa), ktorý je umiestnený pred osou kormidlového pňa. Každý sťažeň je vybavený veľkými trojuholníkovými (bermudskými) plachtami, na prove sú kosatky a stehovky. Toto tzv. kečové rozloženie plachiet umožňuje jednoduchšie skasávanie (refovanie) plachiet a pri silnom vetre stiahnutie hlavnej plachty vytvára rovnováhu medzi plochou plachiet bezanového sťažňa a kosatky. Rozloženie plachiet zároveň zabezpečuje aj pri veľkom trupe lode jej ľahké ovládanie, preto je keč vhodným plavidlom na amatérsky a rodinný jachting.

Dnešný keč sa vyvinul z vojnovej dvojsťažňovej plachetnice (17. stor.) pochádzajúcej z Francúzska, ktorá vznikla z trojsťažňovej fregaty nahradením predného sťažňa (ostatné sťažne a oplachtenie zostali nezmenené) obrím mažiarom na vystreľovanie nábojov veľkej hmotnosti (asi 100 kg). V 19. stor. vzniklo na jeho základe civilné typové dvojsťažňové plavidlo (tzv. plachetnica s polovičným sťažňom, popri yawle najmenšia dvojsťažňová loď), ktoré sa používalo najmä na rybárske účely. Vývojom prešla aj takeláž keča, pôvodne rahnové, priečne oplachtenie sa postupne nahradilo pozdĺžnym, škunerovým oplachtením (vratiplachtami, vrcholovými plachtami, kosatkami a stehovkami) a od začiatku 20. stor. sa zjednodušilo na súčasnú podobu. Historicky keč predstavoval prechod medzi kutrom a škunerom, resp. goeletou.