Kazimír
Poloha
Mapa obce
Kazimír — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji na rozhraní Východoslovenskej nížiny a Slanských vrchov v blízkosti hranice s Maďarskom, 137 m n. m.; 839 obyvateľov (2021). Na pokrovoch spraše sa vyvinul pahorkatinný reliéf. Územie nížiny je odlesnené, svahy Slanských vrchov sú porastené teplomilným listnatým lesom. Na území obce sú minerálne slano-zásadité pramene.
Obec vznikla v roku 1960 zlúčením obcí Malý Kazimír (písomne doložená 1354 ako Olkazmer, 1445 Alsow Kazmer, 1773 Kis-Kázmér, Kis-Kazmér, Maly Kažmir, 1786 Kazmér, Kisch-Kazmér, 1808 Kis-Kazmér, Kis-Kaszmér, Malý Kazmír, Malý Kazymír, 1863 – 1913 Kiskázmér, 1920 Malý Kázmír, 1927 – 38 Malý Kazimír, 1938 – 45 Kiskázmér, 1945 – 60 Malý Kazimír) a Veľký Kazimír (písomne doložená 1270 ako Kamer, 1296 Kazmer, 1332 – 37 Casmer, Kazmer, Kozner, 1365 Felkazmer, 1445 Kazmer, 1600 Nagi Kazmer, 1700 Kassér, 1773 Magyar-Kazmér, Kazmir, 1786 Magyar-Kazimir, 1808 Nagy-Kazmér, Magyar-Kazmér, Nagy-Kaszmér, Magyar-Kaszmér, Welký Kazmír, Uherský Kazmír, Welký Kazymír, Uherský Kazymír, 1863 – 1913 Nagykázmér, 1920 Veľký Kázmír, 1927 – 38 Veľký Kazimír, 1938 – 45 Nagykázmér, 1945 – 60 Veľký Kazimír).
Obec Malý Kazimír vznikla pravdepodobne v 13. stor. odčlenením od obce Veľký Kazimír, patrila miestnym zemanom, koncom 19. stor. grófke Vaiovej. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a prácou v lesoch. Obec Veľký Kazimír vznikla pravdepodobne pred 11. stor., pôvodne patrila miestnym zemanom, ktorí tam v polovici 13. stor. postavili hrádok. V 30. rokoch 14. stor. je tam doložená existencia fary. Koncom 18. stor. získali majetky v obci Törökovci, na prelome 18. až 19. stor. Berchtoldovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V priebehu historického vývoja boli obidve obce v určitých obdobiach zlúčené alebo rozdelené, v rokoch 1938 – 44 boli súčasťou Maďarska.
Archeologické nálezy: nálezy kamennej industrie z paleolitu, neolitu a eneolitu, sídliskové nálezy z bronzovej a mladšej rímskej doby a zo stredoveku (10. – 13. stor.). Na návrší nazývanom Hrunok zrúcanina stredovekého hrádku pravdepodobne z 2. polovice 13. stor. (obývaný v 14. – 15. stor.).
Stavebné pamiatky: kostol reformovanej cirkvi z konca 19. stor. (postavený rozšírením staršej stavby pravdepodobne zo 16. stor.), rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Uhorského (1967), gréckokatolícky Chrám sv. Cyrila a Metoda (1992, prestavbou staršieho kostola z 19. stor.).