kázeň na vrchu

Text hesla

kázeň na vrchu, aj reč na vrchu, reč na hore, horská reč — prvá z piatich rečí Ježiša Krista zaznamenaných v Evanjeliu podľa Matúša (Mt 5 – 7). Obsahuje etické a duchovné predpisy vzťahujúce sa na život členov ohlasovaného nebeského kráľovstva, k známejším častiam patrí osem blahoslavenstiev a modlitba Otčenáš. V aktuálnej podobe je výtvorom redakčnej práce autora evanjelia, ktorý čerpal v prvotnej cirkvi z tradovaného prameňa Ježišových rečí (prameň Q). Kázeň na vrchu predstavuje Ježiša ako nového Mojžiša prinášajúceho nový Pentateuch (Päť kníh Mojžišových), čo je zvýraznené tým, že Ježiš prednáša svoju reč na vrchu symbolizujúcom horu Sinaj, na ktorom Mojžiš dostal od Boha desať Božích prikázaní. Podľa paralelného textu v Evanjeliu podľa Lukáša (Lk 6,20 – 49) však Ježiš neprednášal svoje posolstvo na vrchu, ale na rovine, čo je z historického hľadiska považované za viac pravdepodobné.

Pre svoju radikálnosť je kázeň na vrchu interpretovaná podľa 4 základných prístupov: a) posolstvo obsahuje radikálnu etiku dočasnej existencie a Ježišove požiadavky sú určené výlučne na krátke obdobie pred koncom sveta ako príležitosť na pokánie. Koniec sveta (parúzia) však neprichádza a radikálnosť kázne nie je aktuálna; b) požiadavky nie je možné splniť, majú človeku len pomôcť uvedomiť si vlastnú nedokonalosť a hriešnosť, a priviesť ho tak ku skutočnému pokániu, aby spásu očakával len od Boha (M. Luther); c) kázeň na vrchu je adresovaná Ježišovým najbližším učeníkom, a nie celému ľudstvu. Len elita cirkevného spoločenstva môže viesť dokonalý spôsob kresťanského života (perfectus vitae christianae modus; sv. Augustín); d) náročné požiadavky zaväzujú každého veriaceho človeka a vďaka Božej milosti je možné ich splniť.

Text hesla

kázeň na vrchu, aj reč na vrchu, reč na hore, horská reč — prvá z piatich rečí Ježiša Krista zaznamenaných v Evanjeliu podľa Matúša (Mt 5 – 7). Obsahuje etické a duchovné predpisy vzťahujúce sa na život členov ohlasovaného nebeského kráľovstva, k známejším častiam patrí osem blahoslavenstiev a modlitba Otčenáš. V aktuálnej podobe je výtvorom redakčnej práce autora evanjelia, ktorý čerpal v prvotnej cirkvi z tradovaného prameňa Ježišových rečí (prameň Q). Kázeň na vrchu predstavuje Ježiša ako nového Mojžiša prinášajúceho nový Pentateuch (Päť kníh Mojžišových), čo je zvýraznené tým, že Ježiš prednáša svoju reč na vrchu symbolizujúcom horu Sinaj, na ktorom Mojžiš dostal od Boha desať Božích prikázaní. Podľa paralelného textu v Evanjeliu podľa Lukáša (Lk 6,20 – 49) však Ježiš neprednášal svoje posolstvo na vrchu, ale na rovine, čo je z historického hľadiska považované za viac pravdepodobné.

Pre svoju radikálnosť je kázeň na vrchu interpretovaná podľa 4 základných prístupov: a) posolstvo obsahuje radikálnu etiku dočasnej existencie a Ježišove požiadavky sú určené výlučne na krátke obdobie pred koncom sveta ako príležitosť na pokánie. Koniec sveta (parúzia) však neprichádza a radikálnosť kázne nie je aktuálna; b) požiadavky nie je možné splniť, majú človeku len pomôcť uvedomiť si vlastnú nedokonalosť a hriešnosť, a priviesť ho tak ku skutočnému pokániu, aby spásu očakával len od Boha (M. Luther); c) kázeň na vrchu je adresovaná Ježišovým najbližším učeníkom, a nie celému ľudstvu. Len elita cirkevného spoločenstva môže viesť dokonalý spôsob kresťanského života (perfectus vitae christianae modus; sv. Augustín); d) náročné požiadavky zaväzujú každého veriaceho človeka a vďaka Božej milosti je možné ich splniť.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kázeň na vrchu [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kazen-na-vrchu