kazašský jazyk

kazašský jazyk, kazaština, kazašsky qazaq tili — turkický jazyk patriaci do severozáp. (kypčackej) skupiny altajskej jazykovej rodiny. Je rozšírený na rozľahlom území Strednej Ázie a vých. Európy. Hovorí ním vyše 12 mil. ľudí, z toho 6,8 mil. v Kazachstane (popri ruštine úradný jazyk krajiny), 1,2 mil. v Číne (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang), 1 mil. v Uzbekistane, 569-tis. v Rusku, 147-tis. v Mongolsku, 96-tis. v Turkménsku, 52-tis. v Kirgizsku, malé počty v Afganistane, Iráne a Turecku. Do 1920 sa kazašský jazyk nazýval kirgizský (súčasný kirgizský jazyk sa nazýval karakirgizský), kirgiz-kajsacký a kazak-kirgizský. Kazašský jazyk má 9 samohlások a 20 spoluhlások. Je aglutinačný, slová sa v ňom ohýbajú a tvoria pomocou sufixov. Základný slovný fond má spoločný s ostatnými turkickými jazykmi. Mnoho slov je prevzatých z arabčiny, čínštiny, tibetčiny, sanskritu, perzštiny, mongolských jazykov a od začiatku 18. stor. aj z ruštiny (osobitne veľa ich je v terminológii vedných odborov). V pôvodných, turkických slovách a pri afixácii sa uplatňuje vokalická harmónia. Za najstaršie písmo Kazachov sa považuje staroturecké runové písmo (najstaršia datovaná pamiatka pochádza z konca 7. stor. n. l.), ktoré sa používalo do konca 10. stor., keď bolo nahradené ujgurským písmom. Po príchode islamu do oblasti v 11. stor. sa kazašský jazyk zapisoval arabským písmom (v Číne, Afganistane a Iráne sa používa dodnes), ktorú 1929 vystriedala latinka. Od 1940 sa zapisuje cyrilikou doplnenou o 9 osobitných písmen. Plánovaný prechod na zapisovanie latinkou (do 2025).