Kazakov, Matvej Fiodorovič

Kazakov, Matvej Fiodorovič, 1738 Moskva – 7. 11. 1812 Riazaň — ruský architekt. Jeden z najvýznamnejších ruských architektov 18. stor. a predstaviteľov klasicizmu v Rusku. Architektúru študoval v Moskve v škole D. V. Uchtomského. Jeho rané diela reprezentujú prechod medzi barokovými a klasicistickými formami, čo sa prejavilo najmä na stavbách v Tveri (prestavba mesta s I. N. Nikitinom po požiari 1763), kde 1763 – 67 navrhol viacero budov, napr. radnicu, šľachtický klub a školu. Postupne však opustil barokové formy v prospech klasicistickej symetrie i dekoru. R. 1768 – 74 pracoval v tíme pod vedením V. I. Baženova (presadzoval európsky klasicizmus) na návrhoch monumentálnej prestavby moskovského Kremľa, čo významným spôsobom ovplyvnilo jeho ďalšiu tvorbu.

Od 1775 pôsobil ako samostatný architekt. Jeho diela zo 70. rokov 18. stor. sa vyznačujú bohatými plastickými formami a elegantnými líniami (napr. pôvodná budova senátu v moskovskom Kremli, 1776 – 87, jedna z najvýznamnejších stavieb ruského klasicizmu). Počas vrcholného obdobia svojej tvorby v 80. – 90. rokoch 18. stor. navrhol množstvo stavieb najmä v Moskve a podieľal sa aj na viacerých urbanistických projektoch. V Moskve navrhol významné verejné stavby (budova univerzity, 1782 – 93, prestavaná po požiari 1812 Domenicom Gilardim; Golicynovská nemocnica, 1794 – 1801; a i.), pri ktorých uplatnil racionálne dispozičné usporiadanie (napr. Pavlovská nemocnica v Moskve, 1802 – 07). Navrhol aj niekoľko chrámov, množstvo šľachtických sídel (mestských i vidieckych) i cárske paláce, ktoré sa značne odlišujú od jeho verejných stavieb, a to najmä v tom, že v nich uplatnil tradičné dispozičné usporiadanie vychádzajúce z funkcie jednotlivých častí. Jeho obľúbenou architektonickou formou bol centrálny priestor v podobe rotundy, ktorý zakomponúval do verejných, súkromných i do sakrálnych stavieb (napr. Chrám metropolitu Filipa v Moskve, 1777 – 88). Často sa inšpiroval aj architektonickými formami a princípmi A. Palladia. Vo svojich dielach uplatňoval aj stredoveké formy (najmä gotické a tradičné ruské), pričom niekedy na jednej stavbe eklekticky kombinoval architektonické formy tradičnej ruskej architektúry, západoeurópskej gotiky, baroka i klasicizmu (Petrovský palác v Moskve, 1775 – 82 vybudovaný pre Katarínu II. Veľkú; dnes hotelový a kongresový komplex). Navrhoval aj interiéry a pri vidieckych šľachtických sídlach aj záhrady. Pôsobil aj ako pedagóg, od 80. rokov 18. stor. vyučoval architektúru na architektonickej škole v Moskve. Väčšina jeho stavieb bola pri požiari Moskvy 1812 deštruovaná.