kaviareň

Text hesla

kaviareň [arab.] — zvyčajne menšie pohostinské zariadenie, v ktorom sa podávajú rôzne druhy káv, čajov a i. teplých a studených nealkoholických i alkoholických nápojov, ako aj užší sortiment zákuskov a lahôdok.

Pôvodne boli kaviarne určené len na podávanie kávy, prvá kaviareň bola pravdepodobne otvorená okolo 1550 v Istanbule, od pol. 17. stor. vznikali kaviarne aj v Európe: okolo 1647 v Benátkach, 1650 v Oxforde, 1652 v Londýne, 1671 v Marseille, 1683 v Brémach, 1686 v Paríži, okolo 1685 vo Viedni. Od konca 18. stor. sa kaviarne stávali miestami politických debát, v 19. a začiatkom 20. stor. boli centrami kultúrneho a umeleckého života v európskych metropolách, navštevovali ich intelektuáli, umelci, novinári i politici, preslávené boli najmä parížske kaviarne, ktoré sa stali miestom stretávania sa umelcov z celého sveta.

Klasická kaviareň má charakteristickú atmosféru (výrazne sa na nej podieľa interiér vrátane mobiliáru), v tejto súvislosti sa hovorí o tzv. kaviarenskej kultúre, ktorá sa koncom 19. a zač. 20. stor. najvýraznejšie rozvinula vo Viedni (viedenská kaviarenská kultúra bola 2011 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO). Vo Francúzsku, v Španielsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku a Česku boli obľúbené aj kaviarne s hudobným programom ľahšieho žánru podobné šantánu (fr. café chantant = kaviareň so spevom). Na Slovensku sa stala významnou Kaviareň Štefánia (neskôr Štefánka, nazvaná podľa Štefánie Belgickej, *1864, †1945, manželky korunného princa Rudolfa) založená 1898 v Bratislave, ktorá bola v 30. a 40. rokoch 20. stor. miestom stretávania sa bratislavskej bohémy.

Text hesla

kaviareň [arab.] — zvyčajne menšie pohostinské zariadenie, v ktorom sa podávajú rôzne druhy káv, čajov a i. teplých a studených nealkoholických i alkoholických nápojov, ako aj užší sortiment zákuskov a lahôdok.

Pôvodne boli kaviarne určené len na podávanie kávy, prvá kaviareň bola pravdepodobne otvorená okolo 1550 v Istanbule, od pol. 17. stor. vznikali kaviarne aj v Európe: okolo 1647 v Benátkach, 1650 v Oxforde, 1652 v Londýne, 1671 v Marseille, 1683 v Brémach, 1686 v Paríži, okolo 1685 vo Viedni. Od konca 18. stor. sa kaviarne stávali miestami politických debát, v 19. a začiatkom 20. stor. boli centrami kultúrneho a umeleckého života v európskych metropolách, navštevovali ich intelektuáli, umelci, novinári i politici, preslávené boli najmä parížske kaviarne, ktoré sa stali miestom stretávania sa umelcov z celého sveta.

Klasická kaviareň má charakteristickú atmosféru (výrazne sa na nej podieľa interiér vrátane mobiliáru), v tejto súvislosti sa hovorí o tzv. kaviarenskej kultúre, ktorá sa koncom 19. a zač. 20. stor. najvýraznejšie rozvinula vo Viedni (viedenská kaviarenská kultúra bola 2011 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO). Vo Francúzsku, v Španielsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku a Česku boli obľúbené aj kaviarne s hudobným programom ľahšieho žánru podobné šantánu (fr. café chantant = kaviareň so spevom). Na Slovensku sa stala významnou Kaviareň Štefánia (neskôr Štefánka, nazvaná podľa Štefánie Belgickej, *1864, †1945, manželky korunného princa Rudolfa) založená 1898 v Bratislave, ktorá bola v 30. a 40. rokoch 20. stor. miestom stretávania sa bratislavskej bohémy.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kaviareň [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kaviaren