kaukazské jazyky

Text hesla

kaukazské jazyky, aj iberokaukazské jazyky — súhrnné označenie približne 40 autochtónnych jazykov Zakaukazska a Severného Kaukazu. Členia sa na tri vetvy: kartvelskú (juhokaukazskú alebo južnú; → kartvelské jazyky), abcházsko-adygskú (západokaukazskú alebo severozápadokaukazskú; → abcházsko-adygské jazyky) a nachsko-dagestanskú (východokaukazskú alebo severovýchodokaukazskú; → nachsko-dagestanské jazyky), ktorá podľa niektorých vedcov pozostáva z dvoch samostatných vetiev tvorených nachskými a dagestanskými jazykmi. S výnimkou zaniknutého ubyšského jazyka (twaxəbza, twachäbza) lokalizovaného v polovici 19. stor. v záp. Turecku, ako aj jazykov kaukazskej diaspóry roztrúsených prevažne vo viacerých krajinách Blízkeho východu sa všetky kaukazské jazyky vyskytujú v oblasti Zakaukazska a Severného Kaukazu. Hovorí nimi asi 7 mil. ľudí.

Kým podľa všetkých kaukazológov sú nachské a dagestanské jazyky geneticky príbuzné, na vzájomné vzťahy uvedených troch vetiev jestvujú rozličné názory (napr.: kaukazské jazyky tvoria jednotnú jazykovú rodinu; genetické vzťahy sa vyskytujú len v abcházsko-adygskej a nachsko-dagestanskej vetve; kaukazské jazyky predstavujú tri samostatné genetické celky, čiže rodiny). Dosiaľ sa nepodarilo zrekonštruovať pravidelné hláskové korešpondencie medzi jednotlivými vetvami. Hoci sa kaukazské jazyky navzájom odlišujú z typologického hľadiska, majú i niektoré spoločné typologické črty: bohatý konsonantizmus a chudobný vokalizmus (okrem niektorých nachsko-dagestanských jazykov), častý výskyt predpôn, prevažujúcu aglutináciu, ablaut a postavenie slovesa na konci vety. V mnohých kaukazských jazykoch sa vyskytujú ergatívne vetné konštrukcie. Písomnú tradíciu má iba gruzínčina (od 5. stor.), ktorá sa zapisuje vlastným písmom. V 13. – 16. stor. boli pokusy zaznamenávať viacero dagestanských jazykov arabskou grafikou. V 20. – 30. rokoch 20. stor. prebiehalo v Zakaukazsku a na Severnom Kaukaze intenzívne jazykové hnutie; pre mnohé kaukazské jazyky bola zavedená prispôsobená cyrilika, ktorej nakrátko predchádzali takzvaný nový adžam (arabské písmo) a latinka.

Text hesla

kaukazské jazyky, aj iberokaukazské jazyky — súhrnné označenie približne 40 autochtónnych jazykov Zakaukazska a Severného Kaukazu. Členia sa na tri vetvy: kartvelskú (juhokaukazskú alebo južnú; → kartvelské jazyky), abcházsko-adygskú (západokaukazskú alebo severozápadokaukazskú; → abcházsko-adygské jazyky) a nachsko-dagestanskú (východokaukazskú alebo severovýchodokaukazskú; → nachsko-dagestanské jazyky), ktorá podľa niektorých vedcov pozostáva z dvoch samostatných vetiev tvorených nachskými a dagestanskými jazykmi. S výnimkou zaniknutého ubyšského jazyka (twaxəbza, twachäbza) lokalizovaného v polovici 19. stor. v záp. Turecku, ako aj jazykov kaukazskej diaspóry roztrúsených prevažne vo viacerých krajinách Blízkeho východu sa všetky kaukazské jazyky vyskytujú v oblasti Zakaukazska a Severného Kaukazu. Hovorí nimi asi 7 mil. ľudí.

Kým podľa všetkých kaukazológov sú nachské a dagestanské jazyky geneticky príbuzné, na vzájomné vzťahy uvedených troch vetiev jestvujú rozličné názory (napr.: kaukazské jazyky tvoria jednotnú jazykovú rodinu; genetické vzťahy sa vyskytujú len v abcházsko-adygskej a nachsko-dagestanskej vetve; kaukazské jazyky predstavujú tri samostatné genetické celky, čiže rodiny). Dosiaľ sa nepodarilo zrekonštruovať pravidelné hláskové korešpondencie medzi jednotlivými vetvami. Hoci sa kaukazské jazyky navzájom odlišujú z typologického hľadiska, majú i niektoré spoločné typologické črty: bohatý konsonantizmus a chudobný vokalizmus (okrem niektorých nachsko-dagestanských jazykov), častý výskyt predpôn, prevažujúcu aglutináciu, ablaut a postavenie slovesa na konci vety. V mnohých kaukazských jazykoch sa vyskytujú ergatívne vetné konštrukcie. Písomnú tradíciu má iba gruzínčina (od 5. stor.), ktorá sa zapisuje vlastným písmom. V 13. – 16. stor. boli pokusy zaznamenávať viacero dagestanských jazykov arabskou grafikou. V 20. – 30. rokoch 20. stor. prebiehalo v Zakaukazsku a na Severnom Kaukaze intenzívne jazykové hnutie; pre mnohé kaukazské jazyky bola zavedená prispôsobená cyrilika, ktorej nakrátko predchádzali takzvaný nový adžam (arabské písmo) a latinka.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kaukazské jazyky [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kaukazske-jazyky