kaťuša

kaťuša [vl. m.] — ruský hovorový názov raketometu nasadzovaného Červenou armádou počas 2. svetovej vojny; odborný názov gardový alebo reaktívny mínomet. Kaťuša ako prvá zbraň tohto typu zavedená v armádach bojujúcich počas 2. svetovej vojny bola vyvinutá koncom 30. rokov 20. stor. tímom sovietskych inžinierov pod vedením Georgija Erichoviča Langemaka (*1898, †1938 ako jedna z obetí stalinských čistiek). Prvými typmi boli BM-13 (kaliber 132 mm; BM je skratka rus. názvu bojevaja mašina = bojové vozidlo) s odpaľovacím zariadením na 16 striel a BM-8 (kaliber 82 mm) na 36 menších a ľahších striel, ktoré boli odpaľované postupne, čím sa predišlo ich prípadnej kolízii.

Kaťuše boli prvýkrát skúšobne nasadené 1941 v bitke o Smolensk. Používali sa pri kobercovom bombardovaní najmä pre šokujúci psychologický efekt (pre usporiadanie rakiet a kvílivý zvuk ich Nemci nazývali Stalinov organ, nem. Stalinorgel) a pre ničivý účinok črepín rakiet na živú silu nepriateľa (salvy rakiet jedinej kaťuše zničili všetko v okruhu 100 metrov od ich dopadu). Proti tankom však boli pomerne neúčinné, pretože neboli presné (nepresnosť bola kompenzovaná nasadením viacerých odpaľovacích zariadení). Nemali žiadnu pasívnu ochranu a pre nepriateľské letectvo boli ľahkým cieľom (takmer dve tretiny kaťuší boli v bojoch zničené). Modifikáciou kaťuše bol raketomet B-31 nazývaný andriuša (kaliber 300 mm).