Kátov
Poloha
Mapa obce
Kátov — obec v okrese Skalica v Trnavskom kraji na nive Moravy (súčasť Dolnomoravského úvalu) v blízkosti hranice s Českom, 163 m n. m.; 624 obyvateľov (2021). Na riečnych uloženinách Moravy vznikol rovinný reliéf. Územie je prevažne odlesnené, len pozdĺž Moravy sa uchovali lužné lesy.
Písomne je doložená v roku 1339 ako Kata, 1392 Katho, 1452 Kaatho, 1773 Katto, Katow, 1786 Katto, 1808 Káttó, Kátow, 1863 Kátov, 1873 Káto, v rokoch 1877 – 1913 Kátó, v roku 1920 Kátov.
Patrila hradu Holíč. V donačnej listine z roku 1392 Žigmund Luxemburský potvrdil majetky (medzi nimi aj Kátov) patriace k Holíčskemu hradu Štiborovi I. zo Štiboríc. Po smrti Žigmunda Luxemburského (1437) pripadla časť týchto majetkov Albrechtovi II. Habsburskému, ktorý ich v roku 1438 daroval Schlickovcom. V listine z roku 1452 sa Kátov uvádza ako majetok Pongráca zo Sv. Mikuláša, ktorý ho v roku 1444 kúpil od Gašpara Schlicka. Holíčsky hrad sa koncom 15. stor. dostal do vlastníctva Coborovcov, v 16. stor. Bakičovcov, Révayovcov a Baršonovcov. Majetkové pomery sa komplikovali a medzi spolumajiteľmi panstva často dochádzalo k sporom. V roku 1547 sa na panstve Bakičovcov usadili novokrstenci (habáni). Habánsky dvor sa v Kátove udržal dlhé roky a slúžil ako nemocnica. V roku 1550 sa v Kátove spomína mýto. V roku 1749 sa zadlžené holíčske panstvo stalo majetkom manžela Márie Terézie Františka Lotrinského (František I. Štefan). V roku 1862 obec vyhorela, v rokoch 1879, 1902, 1906, 1908, 1965 a 1997 ju postihli veľké povodne. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybárstvom, chovom oviec a rezbárstvom.
Archeologické nálezy: stopy osídlenia z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou), z laténskej doby a zo stredoveku.
Stavebné pamiatky: novogotický rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1910, obnovený 1968) na mieste pôvodného, neskorobarokového z 1790, evanjelická zvonica (pravdepodobne 1930, obnovená 2001).