Kátov

Text hesla

Kátov — obec v okrese Skalica v Trnavskom kraji na nive Moravy (súčasť Dolnomoravského úvalu), 163 m n. m.; 613 obyvateľov (2015). Rovinné, prevažne odlesnené územie, pozdĺž Moravy zachované lužné lesy.

Písomne doložená 1339 ako Kata, 1392 Katho, 1452 Kaatho, 1773 Katto, Katow, 1786 Katto, 1808 Káttó, Kátow, 1863 Kátov, 1873 Káto, 1877 – 1913 Kátó, 1920 Kátov.

Patrila hradu Holíč. V donačnej listine z 1392 Žigmund Luxemburský potvrdil majetky (medzi nimi aj Kátov) patriace k Holíčskemu hradu Štiborovi I. zo Štiboríc. Po smrti Žigmunda Luxemburského (1437) pripadla časť týchto majetkov Albrechtovi II. Habsburskému, ktorý ich 1438 daroval Schlickovcom. V listine z 1452 sa Kátov uvádza ako majetok Pongráca zo Sv. Mikuláša, ktorý ho 1444 kúpil od Gašpara Schlicka. Holíčsky hrad sa koncom 15. stor. dostal do vlastníctva Coborovcov, v 16. stor. Bakičovcov, Révayovcov a Baršonovcov. Majetkové pomery sa komplikovali a medzi spolumajiteľmi panstva často dochádzalo k sporom. R. 1547 sa na panstve Bakičovcov usadili novokrstenci (habáni). Habánsky dvor sa v Kátove udržal dlhé roky a slúžil ako nemocnica. R. 1550 sa v Kátove spomína mýto. R. 1749 sa zadlžené holíčske panstvo stalo majetkom manžela Márie Terézie Františka Lotrinského (František I. Štefan). R. 1862 obec vyhorela, 1879, 1902, 1906, 1908, 1965 a 1997 ju postihli veľké povodne. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybárstvom, chovom oviec a rezbárstvom.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou), z laténskej doby a zo stredoveku. Stavebné pamiatky: novogotický rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1910, obnovený 1968) na mieste pôvodného, neskorobarokového z 1790, evanjelická zvonica (pravdepodobne 1930, obnovená 2001).

Zverejnené v marci 2017.

Kátov [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/katov