katolícky

Text hesla

katolícky [gr.] —

1. v pôvodnom význame všeobecný, univerzálny, týkajúci sa všetkých, aj dokonalý, jestvujúci v plnosti. Termín katolícky (vo význame všeobecný; z gr. adjektíva katholikos = všeobecný, týkajúci sa všetkých, univerzálny) prvýkrát použil v 1. stor. n. l. Ignác Antiochijský na označenie jednej zo štyroch základných charakteristík kresťanskej cirkvi – jej všeobecnosti: cirkev je všade tam, kde pre všetkých ľudí, všetky národy, kultúry a obdobia dejín prijíma svoje univerzálne poslanie – spásu prostredníctvom posolstva (učenia) Ježiša Krista. Má teda všeobecný charakter, je všeobecná (univerzálna).

Od ekumenických koncilov v Nicaei (325) a Konštantínopole (381) sa vo formulácii vyznania viery uvádzala viera v katolícku (všeobecnú) cirkev, pričom pojem katolícky označoval kvalitatívnu vlastnosť katolíckej (kresťanskej) viery a cirkvi, jej úlohu slúžiť univerzálnemu Božiemu dielu zjavenému v Ježišovi Kristovi na spásu všetkých ľudí v dejinách, s čím súvisí povinnosť chrániť sa partikularizmov a zúžení, ktoré by tomu bránili. V druhotnom význame sa pojem katolícky používal na vymedzenie sa katolíckej (všeobecnej) cirkvi voči rozličným heretickým hnutiam. V období reformácie v 16. stor. sa však pôvodné významovo zhodné prívlastky katolícky a všeobecný začali rozlišovať podľa toho, či boli cirkvi zjednotené osobou rímskeho biskupa (pápeža) alebo boli od neho nezávislé: kým cirkev, ktorá uznávala za hlavu cirkvi rímskeho biskupa (pápeža), si ponechala pomenovanie katolícka cirkev, pričom pojem katolícky chápala ako označenie dejinnej a geografickej kontinuity s pôvodným kresťanstvom (kontinuitu symbolizuje osoba pápeža, ktorý spravuje cirkev z mesta Rím, kde sa nachádzajú hroby apoštolov Petra a Pavla), protestantské cirkvi, hoci sa nikdy neprestali pokladať za katolícke (t. j. za všeobecné v pôvodnom, teologickom význame), termín katolícky v tomto význame postupne používať prestali a nahradili ho termínom všeobecný. V zásade však platí, že všetky kresťanské cirkvi sú cirkvami jednej viery, aj keď nie úplnej jednoty; → kresťanstvo;

2. v širšom význame týkajúci sa katolíckej cirkvi, v užšom a najčastejšie používanom význame týkajúci sa rímskokatolíckej cirkvi.

Text hesla

katolícky [gr.] —

1. v pôvodnom význame všeobecný, univerzálny, týkajúci sa všetkých, aj dokonalý, jestvujúci v plnosti. Termín katolícky (vo význame všeobecný; z gr. adjektíva katholikos = všeobecný, týkajúci sa všetkých, univerzálny) prvýkrát použil v 1. stor. n. l. Ignác Antiochijský na označenie jednej zo štyroch základných charakteristík kresťanskej cirkvi – jej všeobecnosti: cirkev je všade tam, kde pre všetkých ľudí, všetky národy, kultúry a obdobia dejín prijíma svoje univerzálne poslanie – spásu prostredníctvom posolstva (učenia) Ježiša Krista. Má teda všeobecný charakter, je všeobecná (univerzálna).

Od ekumenických koncilov v Nicaei (325) a Konštantínopole (381) sa vo formulácii vyznania viery uvádzala viera v katolícku (všeobecnú) cirkev, pričom pojem katolícky označoval kvalitatívnu vlastnosť katolíckej (kresťanskej) viery a cirkvi, jej úlohu slúžiť univerzálnemu Božiemu dielu zjavenému v Ježišovi Kristovi na spásu všetkých ľudí v dejinách, s čím súvisí povinnosť chrániť sa partikularizmov a zúžení, ktoré by tomu bránili. V druhotnom význame sa pojem katolícky používal na vymedzenie sa katolíckej (všeobecnej) cirkvi voči rozličným heretickým hnutiam. V období reformácie v 16. stor. sa však pôvodné významovo zhodné prívlastky katolícky a všeobecný začali rozlišovať podľa toho, či boli cirkvi zjednotené osobou rímskeho biskupa (pápeža) alebo boli od neho nezávislé: kým cirkev, ktorá uznávala za hlavu cirkvi rímskeho biskupa (pápeža), si ponechala pomenovanie katolícka cirkev, pričom pojem katolícky chápala ako označenie dejinnej a geografickej kontinuity s pôvodným kresťanstvom (kontinuitu symbolizuje osoba pápeža, ktorý spravuje cirkev z mesta Rím, kde sa nachádzajú hroby apoštolov Petra a Pavla), protestantské cirkvi, hoci sa nikdy neprestali pokladať za katolícke (t. j. za všeobecné v pôvodnom, teologickom význame), termín katolícky v tomto význame postupne používať prestali a nahradili ho termínom všeobecný. V zásade však platí, že všetky kresťanské cirkvi sú cirkvami jednej viery, aj keď nie úplnej jednoty; → kresťanstvo;

2. v širšom význame týkajúci sa katolíckej cirkvi, v užšom a najčastejšie používanom význame týkajúci sa rímskokatolíckej cirkvi.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Katolícky [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-05-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/katolicky