Kátlovce
Poloha
Mapa obce
Kátlovce — obec v okrese Trnava v Trnavskom kraji v západnej časti Trnavskej pahorkatiny, 180 m n. m.; 1 133 obyvateľov (2021). Na usadeninách spraše sa vytvoril pahorkatinný reliéf so širokými chrbtami. Územie je odlesnené a poľnohospodársky intenzívne využívané, pozdĺž vodného toku Blava je zachovaný lužný porast.
Obec je písomne doložená v roku 1401 ako Katlowicz, 1405 Katholch, 1438 Kathlowcz, 1482 Kathlo, 1508 Kathlowcz, 1530 Katlócz, 1773 Kattlocz, Katlowetz, Katlowcze, 1786 Katlocz, Katlowce, 1808 Katlócz, Katlowitz, Katlowce, v rokoch 1863 – 1907 Kátlóc, v roku 1913 Kátló, 1920 Kátlovce.
Patrila Štiborovi I. zo Štiboríc v rámci panstva Dobrá Voda, ktoré mu v roku 1392 daroval Žigmund Luxemburský. Po vymretí rodu Štiborovcov daroval Žigmund Luxemburský v roku 1436 panstvo Dobrá Voda Michalovi Orságovi. V rokoch 1530, 1556 a 1663 napadli obec Turci. Po roku 1540 sa tam usadili Chorváti. Podľa daňového súpisu z roku 1553 sa Kátlovce uvádzajú ako majetok hradného panstva Smolenice patriaceho šľachticom z Lučenca, neskôr patrili znova panstvu Dobrá Voda, ktoré od roku 1584 vlastnili Erdődiovci. Koncom 16. stor. boli v obci doložené panský majer a dva mlyny. Počas povstania Františka II. Rákociho (1703 – 11) obec dvakrát vyhorela. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Archeologické nálezy: polykultúrne osídlenie z viacerých častí obce: stopy osídlenia z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou, lengyelská kultúra) a eneolitu i zo železnej doby (lokalita Hradište), výrazné osídlenie z rímskej doby, osídlenie z veľkomoravského obdobia.
Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol Ducha Sv. (1710, 1731 rozšírený a obohnaný múrom, 1830 pristavaná veža), neskorobaroková kalvária pred kostolom (1774), Kaplnka Panny Márie Lurdskej (1997), niekoľko prícestných sôch, napr. Blahoslavenej Panny Márie (1774), sv. Floriána (1812) a sv. Vendelína (1894). V obci sa nachádza pamätník slovenského básnika Pavla Ušáka-Olivu (1990), ktorý sa v obci narodil.